miramar

Už takmer denne sa na televíznych obrazovkách objavujú osočovatelia minulého režimu, čiže socializmu. Primitívi ho nazývajú komunizmom.
Najväčšími nepriateľmi socializmu boli a doposiaľ sú bývalí vlastníci (pred II. svetovou vojnou) obrovských majetkov, mnohí z nich boli samozrejme židia, ako príkladom bol sám Havel, ktorého rodina vlastnila filmové štúdia Barandov, ktorý dotiahol zákony reštitúcie tak, aby získal tie majetky do svojich rúk. Ďalší významný rebel bol samozrejme rakúsko-český knieža Schvarzenberg, ktorý naspäť vyvlastnil zámok Orlík a ďalšie. Čiže česká a slovenská šľachta, ktorá pred II. svetovou vojnou si žila v blaženom luxuse.
Ďalší, ktorí teraz si otierajú svoje huby o bývalý režim sú tzv. skrachovaní rôzni režiséri, herci a celá tá háveď, ktorá nikdy nič poriadne nevytvorila, ale iba túžila po luxusnom živote. Momentálne sa živia iba špinavým ohováraním a ako všetci vidíme, (aj nebohý Lasica to komentoval), že takmer žiadna poriadna kultúra sa nevytvorila za posledných 30 rokov súčasného režimu. Jedine odrhovačky, ktorými otravujú slovenský národ. Do televízie prinášajú podradné obohrané a stále tie isté hrozné americké filmy. Na náš výtvor sa nedá ani pozerať.
Ďalej, súčasná novodobá šľachta, včítane ich rodín, ktorá nakradla a sprivatizovala do súkromných rúk majetky, ktoré mozoľnaté ruky pracujúcich za socializmu vybudovali.
Novodobá mládež, narodená počas posledných 30 rokov, ktorá nikdy nepoznala život za socializmu, iba z rozprávania tých intelektuálov, ktorí súčasne nadobudli majetky a rôznymi hlúpymi prednáškami na školách, ako to robil sám Kiska a ďalší politickí činovníci, prípadne literáti, ktorí si o sebe mysleli, že sú nejakí nadľudia.
Ďalšou skupinou boli nespokojní ľudia sami so sebou, ktorí sa neuspokojili s tým, že musia aj pracovať, túžili za ľahkým životom s vidinou opustenia štátu, ako napr. Budaj, Srholec a niekoľko ďalších.
Určitou skupinou sú bývalí rôzni mnísi, ako príživníci spoločnosti s podporou duchovenstva náboženských spoločností, ktorí žili z rúk pracujúceho ľudu.
Ja som žil a pracoval celý svoj život v prostredí socializmu, kde národ nezažíval nikdy také problémy ako sa stať bezdomovcom, bez práce a príjmu, neslobodný život len pod sledovaním kamier, stráženie službou SBS, atď. Nevraždili sa ľudia ako teraz pre majetky, žiadne bankroty a exekúcie, nezdierali ľudí súkromné banky a súkromné poisťovne atď. Chodili sme na služobné cesty aj do západných krajín bez problémov, aj na dovolenky a podobne. Každý pracoval a komu práca nevoňala, ten samozrejme nebol spokojný. V kultúre i športe boli neporovnateľné lepšie hodnoty a výsledky. Za lieky sa neplatilo, z dôchodkov sa dalo vyžiť, v potravinách sme boli sebestační, nie ako teraz, keď všetko dovážame. Národ žil veselý a neviazaný spoločenský život. Každý každému pomáhal, nie ako teraz, keď národ je ako besný, každý každého by v lyžici vody utopil. Pre majetky a honbou za ziskami sa vytratila a zničila ľudskosť.