miramar

Babička posadila svoje vnúčatá okolo seba a začala:
Keď som sa narodila, moji rodičia bývali v štátnom byte, kde platili nájom 70 korún (2,50 eur )mesačne. Žiadny fond opráv sa neplatil, všetko sa hradilo z mestských prostriedkov. Jasle, škôlku, strednú a vysokú školu som mala zdarma. A že som sa dobre učila, na strednej škole som dostávala 300 korún a na vysokej škole 500 korún mesačne. Pekné čižmičky stáli 190 korún(6.30 eur), zimná bunda 250 korún (8.50 eur). Vstupné do kina 3 koruny(10 centov) a do divadla 15 korún (50 centov). Pobyt v letnom tábore s celým zabezpečením, aj s výletom stál 200 korún (7 eur).
Chodila som do pionierskeho domu na viaceré krúžky,- výtvarný, turistický, spevácky, divadelný, kde sme sa mohli vyžívať zdarma a rodičia mali istotu, že je o nás postarané. Keď som skončila vysokú školu, mala som viaceré ponuky si vybrať kam nastúpim do práce. Rodičia mali istotu, že mali stabilnú prácu a pravidelný príjem. Nikdy sa nestalo, že by nemali na čas výplatu. alebo že by ich prepustili, alebo nenašli inú prácu. Do svojich 35 rokov som sa nestretla s bezdomovcom,(až v roku 1990 po zmene režimu). Keď niekto nepracoval 3 dni, zatvorili ho ako príživníka. Keď niekto ako opilec vyvádzal, bol zaistený do záchytky, za čo musel zaplatiť.
V nemocnici, ani v lekárni za lieky sme neplatili, iba 1 korunu (3 centy) za recept. V obchodoch sme mali všetko čo sme potrebovali a potraviny i detský tovar bol dotovaný štátom. Za 1 korunu(3 centy) boli 3 rožky, alebo za 3 koruny( 10 centov) 1 liter mlieka, na ktorom bola usadená centimetrová smotana, bez konzervantov. Maslo stálo 10 korún(35 centov) a za 100 korún(3.50 centov som urobila nákup na 3 dní pre štvorčlennú rodinu. Knihy stáli 20 korún. Za smetí sme neplatili nič, mesto pratalo zdarma. Nikdy som v ten čas nepočula slovo bezdomovec, exekútor, nútená aukcia, či bankou odobraný dom.
Náš dom sme so postavili za 300 000 korún (10 000 eur), na čo sme dostali novomanželskú bezúročnú pôžičku 30 000 korún. Za každé narodené dieťa sa znížil dĺh o niekoľko tisíc korún a dostali sme pôrodné, za ktoré sa kúpila pre dieťa výbava.
Po 8 hodinovej pracovnej dobe sme vybrali deti zo škôlky a mali sme celé popoludnie pre seba. Na dovolenku sme chodili cez ROH Revolučné odborové hnutie, ktoré dotovalo časť dovolenky. Tak napríklad na 3 dni v kúpeľnom hoteli za 2 dospelé a 2 deti s plnou penziou sa platilo 270 korún (10 eur). Vždy sme mali dosť na stravu, štúdium , dovolenky, oslavu sviatkov, narodenín, výlety a podobne. Na poli sme pestovali všetko, nikdy sa nič nestratilo nikdy nebolo treba oplotenie. Doma sme zamykali iba na noc a cez deň bolo otvorené, keby náhodou susedia potrebovali niečo pomôcť. Navzájom si susedia pomáhali v rôznych veciach. Ľudia sa nesúdili pre majetky, bol to spokojný život.
Je teraz nová doba a ja rada o tom rozprávam deťom, ktoré to nechcú veriť, vidia ako rozprávku, napriek tomu, že to bola pred časom ozajstná skutočnosť.