Každému občanovi, ktorý žije na Slovensku je známe, že rómsky problém od nepamätí tkvie v odlišnosti spoločenského života, odlišnosti kultúry, spoločenských návykov i spoločenských mravov tohto etnika. V období Rakúsko-Uhorská a prvého Československého štátu po roku 1918 i v období predvojnového Slovenského štátu z uvedených dôvodov cigánske etnikum bolo považované ako menej hodnotný národ. Ešte aj podľa vtedajších zákonov bolo veľa zákazov pre cigánov, zakázaných miest kde cigán nesmel vstúpiť, určité reštaurácie a hostince boli vymedzené iba pre bielych, taktiež v dopravných prostriedkoch bolo veľa zákazov a podobne. Cigáni vzhľadom k tomu, že nemali prácu, nikde nepracovali, nemali peniaze, nemali prístup k normálnemu stravovaniu, obliekaniu, ku vhodnému lekárskemu ošetreniu a podobne. Preto mnohí cigáni žobrali po dedinských domoch o chlieb, mnohí z nich boli bez nôh, bez rúk, prípadne slepí, ktorí žobrali pri kostoloch, pri rôznych sviatkoch a podobne. Ekonomicky nedostatok znásoboval ich neprispôsobivé chovanie. Tento spôsob správania je vidieť aj v súčasnosti, keď žobrú pred supermarketmi i po rôznych častiach miest, po smetných košoch a podobne, napriek tomu, že dostávajú sociálne dávky, prídavky na detí i rôzne zvýhodnenia oproti majoritných občanov.
Zaužívaný spôsob života je dedený z generácie na generáciu. Je jednoznačne známe, že mnohým chýbajú pracovné návyky, nehľadajú si prácu a ľahší spôsob života je pre niektorých z nich zneužívať sociálny systém štátu. Pri tom takmer všetci už od malička fajčia, pijú alkoholické nápoje niektorí aj drogujú a hrajú automaty. Súčasná ideológia vzhľadom vraj „na propagované hesla o ľudských právach“ (no nepropagované heslá o ľudských povinnostiach“), taktiež prehnané heslá o rasizme, nedovolí pomenovať a zároveň riešiť spravodlivo rómsku otázku, ktorá jednoznačne existuje, či chceme, alebo nechceme. Každá vláda od roku 1989 len lamentuje, že je to treba riešiť, ale všetky pokusy doposiaľ sa neujali. Množstvo finančných prostriedkov bolo plošne použitých z vládnych dotácií, ale dotovanými peniazmi sa nedosiahol žiadny efekt.
Už pred 150 rokmi známi sociológovia prehlasovali, že uvedené menšinové etnikum môže sa asimilovať do majoritnej spoločnosti jedine aktívnou prácou. Preto za minulého režimu, t j. za socializmu všetci zdraví ľudia boli povinní pracovať bez ohľadu na to, či sú tmavej, alebo inej pleti a ďalšia zásada bola poskytovať povinné školské vzdelanie bez ohľadu na rasu a pôvod. Boli zjavné príklady, že mnohí členovia rómskeho etnika sa stali inžinieri, lekári, učitelia, a ďalší vzdelaní ľudia, ktorí aktívne sa podieľali na rozvoji spoločnosti. V zamestnaní, najmä v stavebníctve boli partnermi s ostatnými pracovníkmi, dokonca sa aj navštevovali.
No v súčasnom režime opäť sa vrátilo späť pred II. svetovú vojnu. Rómovia sú opäť bez práce a sú odkázaní buď na sociálne dávky, alebo na kradnutie a vo veľa prípadoch život v špine(viď LUNIK IX v Košiciach.)
Vzhľadom k tomu, že zlé hygienické návyky a zaostalý spôsob života sa prenášajú z rodičov na detí, je potrebné tento problém ináč riešiť ako doposiaľ. Je potrebné začať už v období škôlkárskeho veku brať povinne deti do škôlok. A ďalšie čo pokladám za dôležité, bez ohľadu na hlúpe názory ohľadne nejakej segregácie, vytvoriť pre 1. ročník, prípadne aj pre 2. ročník základnej povinnej školskej dochádzky i n t e r n á t n e š k o l y vo všetkých okresoch, kde je to potrebné, kde by boli deti vychovávané a naučené po každej stránke ako má od rána do večera vyzerať život človeka vo vyspelej slušnej spoločnosti. Tie, po návrate z internátnej školy by pôsobili aj na svojich rodičov, ako sa treba chovať a žiť. V takom veku sa veľa chytá a pôsobí aj do budúcna. Tí, ktorí hlásia nejakú segregáciu, hlásia iba nejakú hlúpu vymyslenú dogmu, ktorá je len prostriedok pre držanie tejto skupiny ľudí v nevedomosti a v doterajšom zaostalom systéme. Je treba vytvárať pracovné príležitosti najmä tam, kde žije najviac Rómov a aktívne s nimi denne pôsobiť.
Nie dotáciou peňazí, ale zo strany štátu pripraviť podmienky pre vzdelávanie, zapájanie sa do spoločenských aktivít (kultúra, šport), vytvoriť podmienky pre možnosť zamestnania čím sa dosiahne počas dvoch generácií požadovaný výsledok.
++++++++++++++++Valdo, Valdo, prosím Vás, to ...
VĎAKA za LINK !!! Toto Radičovej dielo dobre ...
Aby sme boli v obraze, prečítajme si dopredu, ...
v roku 3000 ...
kedysi kenydy povedal spytaj sa ćo možeś ...
Celá debata | RSS tejto debaty