miramar

Pojem vlastníctva predstavuje vzťah k nejakej veci, k živým i neživým organizmom na tejto planéte. Vlastniť znamená mať výhradné právo rozhodovať o príslušnej veci, ktorú vlastník vlastní ako svoj majetok. V začiatkoch prvotno-pospolnej spoločnosti život ľudstva nebol založený na vlastníckych vzťahoch. No postupne uzurpovaním si mocí určitou pospolitosťou i jednotlivcami vznikali vlastnícke vzťahy. Postupne nadobudli aj také rozmery, že, v otrokárskej dobe, ba aj neskôr bol aj samotný človek predmetom vlastnenia čiže majetkom niekoho. Súkromné vlastníctvo odjakživa robilo a robí doposiaľ obrovské problémy v chovaní sa ľudstva. Je samozrejme, že o koľko viac vlastní niekto, o toľko menej vlastní iný. No celé ľudstvo na tejto planéte sa delí na vlastníkov a nevlastníkov. Vlastníctvo znamená moc pri rozhodovaní bytia a nebytia. Takto sa spoločnosť rozdelila na triedy majetných, t.j. mocných, ktorí si vytvárajú pravidla a zákony tak, aby ovládali nemajetných. Systém súkromného vlastníctva prechádzal postupne otrokárskou spoločnosťou s najkrutejšími vzťahmi, feudalizmom, kde grófstva a vojvodstvá v Európskom ponímaní, šejkovia v Arabskom ponímaní okrem majetkov vecí, čiastočne vlastnili aj ľudí. Nastolením kapitalistickej spoločnosti nastal iný systém vlastníctva, kde vlastníctvom ekonomického potenciálu nepriamo je ovládaný aj človek. Súkromné vlastníctvo spôsobuje, že čím ďalej, tým viac sa prehlbuje rozdiel medzi bohatstvom majetných a chudobou nemajetných. Nastáva dejinný vrchol udržateľnosti týchto rozdielov. Majetná spoločnosť prostredníctvom svojej politickej špičky hľadá alternatívy umelo udržať tento trend. No zákonitý dejinný vývoj spoločnosti je neúprostný, nezvratne skončí a prejde tento súčasný neokapitalistický systém do inej etapy vývoja.
Vzhľadom na to, že naša planéta (zem, voda, lesy) patri celému tu žijúcemu ľudstvu, nemal by nikto vlastniť žiadnu časť tejto planéty. Preto v rámci OSN by mali byť prijaté zákony pre všetky štáty sveta, že zem a vodu zemegule ten-ktorý štát, či nejaká pospolitosť, alebo súkromná osoba nemôže vlastniť, iba prenajímať príslušnú časť zemegule, s poplatnením za jej užívanie. Či ten, kto vlastní fabriku, alebo ten, kto má svoje bývanie na príslušnom priestore, mal by platiť príslušnú taxu za užívanie tejto časti zeme alebo vody. Zároveň za nerastné bohatstvo a taktiež bohatstvo žijúce vo vodách a lesoch by mali tí, ktorí toto bohatstvo ťažia platiť taktiež príslušné taxy. Vlastnícke vzťahy k planéte ako takej by sa mali zrušiť. Pokiaľ sa jedná o súčasnosť, vlastniť by sa malo iba to, čo bolo človekom vytvorené.