miramar

To bola otrava, ísť do obchodu a vôbec sa nezaujímať o to, či tam predávajú bezpečné hračky pre deti, že jedlo v reštaurácii má rovnakú gramáž, zloženie a cenu, či to bolo v Humennom alebo v Bratislave.
To bola otrava mať ešte pred maturitou, vyučením, alebo pred ukončením vysokej školy isté umiestnenie hneď po užití posledných prázdnin
To bola otrava, keď každý si mohol vyberať prácu a keď sa upíše na 10 rokov a oni mu za to dajú podnikový byt, alebo dostane nenávratnú pôžičku na výstavbu rodinného domu
To bola otrava keď po narodení dieťaťa mu odpíšu 4 000 korún z novomanželskej pôžičky
To bola otrava keď každý mal istotu, v prípade, že bude pracovať a neurobí žiadny veľký pracovný problém, bude mať prácu až do penzie
To bola otrava, keď miesto toho aby bol vyberaný nejaký poplatok u lekára a potom v lekárni (namiesto tučného poplatku za lieky ako v každej kapitalistickej spoločnosti), odbili pacienta s tým ,že zaplatil za recept iba 1 korunu. Operačné lôžko bolo k dispozícií ako pre štíhleho, tak pre tučného. Lieky boli podávané priamo personálom v nemocnici a nemuseli ste utekať do lekárne. Mimo iného toaletný papier ste nemuseli nosiť so sebou do nemocnice.
To bola otrava, keď sa vnucovali sociálne istoty, že si môžte vybrať podnikovú dovolenku z viacerých doporučení, kde uhradil podnik polovicu ceny. A po odpracovaní 25 rokov mal pracovník mimo normálnych odmien mimoriadnu odmenu a taktiež pri rôznych jubileách.
Bola to otrava, keď ženy si išli vyplakať oči pri odchode do dôchodku pri porodeni dvoch detí a dosiahnutí 55.roku veku.
To bola otrava, keď po operáciach sa dostalo také bezprávie, keď spravidla 6 týždňov sa človek zotavoval v nemocnici a potom doma. Vôbec mu nebolo dopriané sladkého pocitu hrôzy, či ho po návrate do práce majiteľ nevyhodí.
To bola otrava, keď vás do pol roka po operácii poslali do kúpeľov. A tí komunistickí tyrani nám nedali možnosť to zaplatiť. Letci, baníci a policajti mali plne zdarma nariadené každoročne kúpele pre rehabilitáciu organizmu.
To bola otrava pri obmedzovaní osobnej slobody, keď každý človek musel povinne niekde bývať a nemohol sa dobrovoľne ísť vyspať do kanálu, alebo pod most a nemohol ani slobodne demokraticky žobrať.
To bola otrava, keď deti boli vychované k úcte k staršiemu a bez drog.
To bola otrava. Už nikdy nechcem zažiť sociálne istoty, rovnosť medzi ľuďmi, bez zabíjania, dobu bez strachu a obavy chodiť slobodne po ulici a naviac skutočnú demokraciu.
Konečne máme slobodu a nikdy sa nevrátia tie špatné časy! Však nám vôbec nevadí, že množstvo ľudí podvádza štát a okrádajú nás všetkých ako sa dá, svoje okolie, priateľov a dokonca i svojich rodičov. Však my radi, pri liečbe v nemocnici chceme si zaplatiť lieky, tiež pobyt, alebo prinajlepšom zomrieme, keď na nás nemá nikto čas z ošetrujúceho personálu.
Však my si radi kúpime plesnivé a prehnité potraviny, aby sme si spestrili život. Však my radi vzdelávame naše deti za naše peniaze už od škôlky, ktoré v dospelosti nepoznajú ani štátnu hymnu, tobôž slovenský jazyk a jeho gramatiku, ale poznajú partičku a comeback. Však my radi pijeme alkohol a hovorime slobodne vulgárne nielen medzi sebou, ale aj na javisku i v televízii, rádiu a podobne. Tým sme známi na celom svete. Tento systém nám konečne vyhovuje, lebo vieme, že je smiešne denne chodiť do roboty. Však stačí nám zájsť občas na sociálku, alebo niekoho prepadnúť a isť si na dovolenku, s kamarátmi do herne, alebo niekde sa nadrúzgať, ráno zaľahnúť a leňošiť celé dopoludnie. Žijeme však iba raz.
Čo bude ďalej to nerieš. To je predsa skvelý život v našej zemi, kde gauneri majú svoje práva a ich obete nemajú práva žiadne.
Tak čítajte ďalej váš bulvár a pozerajte seriály, to je naša kultúra, naša budúcnosť! Vedieť kto s kým spí, kto má najlepší sex, ako často, atď….Pretože to nás jedine zachráni! Predsa vieme čo sme chceli. Chudoba drie a zlodeji si žijú v kľude, v prepychu a v blahobyte.