miramar

Tak ako všetko opakujeme po Agličanoch, aj teraz nejaký horlivec prišiel k „svetovej“ myšlienke nájsť najlepšieho Slováka. Naleteli na to hneď televízni pracovníci a ďalší nadšenci v RTVS niečo „veľké“ podať slovenskému národu. Tento problém je pre Slovensko v tomto období samozrejme „najdôležitejší“, už nemáme čo riešiť?. Vybrali sa moderátori, samozrejme Adela, kto iný? a nejaký hrdzavý dlhovlasý duchovný činiteľ, ktorý ováciami hodnotil svojich, znamená tých, ktorí mali čo do činenia s náboženstvom. Taktiež tí, čo opisovali navrhnuté osoby, otierali si svoje neumyté huby o socializmus a nim vytvorené hodnoty, ktoré teraz využívajú najmä tí krikľúni. Padali tam rôzne primitívne názory na také osoby, ktoré z hľadiska slovenskej histórie nemajú absolútne miesto. Ako môže niekto do prvej desiatky dať takú Gombitovú, ktorá nemá takmer žiadnu hodnotu v slovenskej histórii, len preto, že zaspievala pár piesní? Veľmi čudné!!. Taktiež aj toho náboženského fanatika Srholca, ktorí nemal rád Slovensko, keď v ťažkých chvíľach budovania slovenského hospodárstva chcel zo Slovenska protizákonne ujsť?. Toto mal byť dobrý Slovák, len za to, že pomohol nejako bezdomovcom? Hlásil sa k tým, ktorí bezdomovcov vytvorili a potom im išiel v niečom pomôcť?. Je to paradox. Alebo nejaký Sagan, ktorý zopár kilometrov pobehal na bicykli? Dokonca cudzincov navrhli za najlepších Slovákov? Kde to sme? Čo za negramotná porota to hodnotila? To ste sa ozaj už zbláznili, vy pomazané hlavy? To presne tak, ako Kiska k významnému slovenskému sviatku vyznamenal Brienera, ktorý dávno opustil Slovensko a žije si v Amerike. Iba preto, že bol židovského pôvodu? Vieme dobre, kto mu to poradil. Toto sa robí aj teraz s návrhom o najlepšieho Slováka. O ozajstných Slovákoch je možno hovoriť o tých, ktorí vytvorili niečo výnimočné a historicky významné pre slovenský národ ako bol Štúr, Štefánik, Hviezdoslav, Hodža, Husák, Hlinka a podobné osobnosti, ktorí sa borili v ťažkých, možno niekedy aj životu nebezpečných chvíľach pre slovenský národ. Hnusí sa mi to, ako množstvo ľudí nahnali do sálu, aby počúvali také primitívne návrhy ako Satinský, Lasica, Markovič a ďalší herci, opilci, ktorí sa celý život iba hrali a mali sa ako prasce v žite za socializmu i teraz. Toto združenie v naplnenej sále mi pripomínalo ako by to bol protisocialistický náboženský snem. Už bolo dosť hlúpych snemov, ale tento to ozaj prevýšil všetky ostatné. Divím sa, že takto hodnotovo prázdnej záležitosti sa venovalo toľko ľudí. Je mi z toho zle, že keď niekto zavelí, tak slovenský národ sa dá nahnať ako nejaké ovce do košiara.