miramar

Vzhľadom na neutešenú situáciu životnej úrovne obyvateľstva na Slovensku peniaze sa míňajú v mnohých prípadoch na nezmyselné priority s tým, že ich použitie je bohapusté plytvanie. Možno sa málokto na tom pozastaví, ale je tu množstvo príkladov. Naše zdravotnícke zariadenia po celom Slovensku sú v dezolátnom stave. Kde-tu sa obnovila iba fasáda, aby sa videlo, že sa niečo robí, ale keby ste videli z vnútra, obité steny, rozbité dvere, okná netesnia, radiátory nie je možné regulovať, vozíky odrané a bez stúpadiel, žiadna ventilácia – celý areál smrdí močom, postele rozhegané, atď. To, čo sa vybudovalo za socializmu pred 50 rokmi, na údržbu za celé toto obdobie doposiaľ sa nenašlo peňazí. To iba jeden príklad ako vyzerá starostlivosť o občana a pacienta po nastolení kapitalizmu na Slovensku. Namiesto toho, aby sa hľadali priority na čo a kde použiť štátne financie, robí sa to od buka do buka, resp. sa peniaze mrhajú. Nezmyselne obrovské peniaze sa dávajú do športu. Na nemocnice nie je, ale na umelé futbalové trávniky a vyhrievané trávniky peniaze existujú. Prednosť dostali dráhy pre automobilové preteky, obrovské peniaze sa míňajú na množstvo rôznych športových družstiev, nákupov dresov, dopravou krížom krážom po Slovensku aj do zahraničia už aj školopovinných žiakov ako profesionálov. Športovci tak ako umelci sú preferovaná kasta v tomto bludnom štáte. Štadióny po mestách, ktoré boli dotované zo štátnych obrovských prostriedkov budu slúžiť pre cca 50 až 100 divákov, možno niekde i menej. Aj pre také športy ako je splavovanie riek v Indii, prelámovanie rúk, sky alpinizmus, a mnoho ďalších (už budeme financovať aj nejaký ďalší šport ako pľúvanie do diaľky s množstvom trénerov) kde sa rezervuje nemálo peňazí na vysielanie do zahraničia, ale problémom je dať viac do škôl nemocníc, na vedu, dôchodky ap. Mimo iného čo stojí štát digitalizácia kníh, literatúry? Myslite si, v tejto dobe by to malo byť prioritou pred závažnejšími úlohami, ktoré majú vplyv na odstraňovanie chudoby ľudí? Kto rozhodoval o tejto priorite? Chudoba, množstvo bezdomovcov a nízka životná úroveň obyvateľstva musí byť alfou a omegou riešiť to prioritne. Nejaké sociálne balíčky sú iba náplasťou na nemohúcnosť riešiť zásadné otázky života spoločnosti. Je to podobné ako nejaká charita. Je to preto, že tento degenerovný systém umožňuje už 25 rokov ožobračovať národ, kradnúť a obohacovať sa na úkor spoločnosti. V prvom rade sa rieši iba to, o koľko menej daní by mali platiť podnikatelia a milionári, lebo majú málo prostriedkov na súkromné lietadla, jachty, alebo luxusné dovolenky. Je paradoxné, že milionári – uchádzači o vládnutie v tejto krajine, vo voľbách ako Kollár, Miškov a pod. sami hovoria o obrovskej chudobe v našom štáte. (Je to logické, že keď dvaja odkroja z celej torty 9 kusov, tak zvyšným ôsmym ostáva iba jeden kus.) Práve títo a im podobní ovplyvňujú svojou „tzv. podnikateľskou činnosťou“ chudobu na Slovensku. Keď sa k tomu pripočíta nezmyselné mrhanie, krádeže a odliv peňazí do zahraničia, potom takto vyzerajú nemocnice, školy, cesty, železničné stanice (viď aj samotná hlavná stanica v hlavnom meste) a tiež životy dôchodcov, ktorí vybudovali po II. svetovej vojne tento štát a politici ho rozkradli a rozpredali do zahraničia, pri čom dôchodcov odsúdili na živorenie s almužnou. Pred voľbami každá strana prináša „vynikajúce riešenia“, ale či ľavica, alebo pravica je rovnaká kapitalistická žumpa, ktorá prináša len triednu nerovnosť a čím ďalej tým väčšiu chudobu. Občania v tomto období môžu voliť buď menšie, alebo väčšie zlo, ale nič pre lepší život bežného občana. Nezmyselná nádej štrnganím kľúčmi v r.1989.