miramar

Už 27 rokov na Slovensku existuje deficit peňazí. Chýbajú na mzdy zamestnancov, chýbajú na diaľnice, chýbajú na školstvo, na zdravotníctvo, na dôchodky, na armádu, na vybavenie polície, na mladé rodiny, na chudobné rodiny s deťmi, atď., atď. Keďže naše vlády zruinovali naše hospodárstvo, objednali sme si zahraničných výrobcov, ktorí predovšetkým peniaze čerpajú pre svoje potreby do zahraničia. Odovzdali sme banky zahraničným súkromným spoločnostiam, ktoré ťažia pre seba taktiež do zahraničia, to isté platí pre poisťovacie spoločností, akože nášmu štátu peniaze ako zisky do štátneho rozpočtu nie sú potrebné? Kto dovolil cudzím poistným spoločnostiam prísť a ťažiť peniaze od našich ľudí? Už našu pôdu kupujú cudzinci s tým že z hospodárením na nej berú zisky pre seba do zahraničia. Je to presne to, ako to bolo za koloniálneho režimu v Afrických štátoch. Ako teraz vidíme, že kolonizátori odišli a nechali v Afrických štátoch spúšť a nenormálnu chudobu. Teraz sa to deje s našim Slovenskom. No naši politici to nechcú vidieť, ani počuť, lebo z takéhoto okrádania Slovenska majú jednoznačný osoh a dolujú spoločne s cudzincami. Mimo toho každý z nich, keď privedie k nám cudzí kapitál, tak má z toho nemalé provízie. To je iba jeden pohľad na odčerpávanie prostriedkov z nášho hospodárstva.
Ďalší problém nedostatku prostriedkov vyplýva z toho, že vyše 400 000 najmä mladých a predovšetkým strednej vrstvy obyvateľstva, ktoré je schopné tvoriť hodnoty, pre nedostatok pracovných príležitostí museli odísť, resp. vyhodili sme ich do zahraničia a tam tvoria hodnoty namiesto Slovenska. Namiesto toho, že by sa tento stav dokázal vyriešiť, politici za súčinností ekonomického ústavu akadémie vied plačú, že nebude dostatok peňazí pre dôchodcov. Pri tom oni sami to zavinili. Keby sa vrátili všetci zo zahraničia a pripočítali by sme množstvo policajtov, armádu, duchovných, profesionálnych športovcov, hercov, spevákov a ďalších, ktorí nevytvárajú ale len čerpajú hodnoty, o koľko by sa u nás zvýšila nezamestnanosť. Pri tom sa chválime so zamestnanosťou. Je to ozaj za čo sa nemôžme chváliť.
Ďalší problém je ten, že každým rokom sa navyšuje štátny dlh. Aj s tými zvýšenými prostriedkami, ktoré máme nevedia hospodáriť. Dokedy sa bude navyšovať úver? Máme stále značnú časť obyvateľstva žijúcu v chudobe. Namiesto toho, aby sa starali politici o vyvedenie s chudoby v štáte, vyplácajú sebe a svojim poskokom pol miliónové ročne finančné prostriedky, ktoré za niekoľko zopár rokov si nadobudli obrovské majetky. Vládni predstavitelia a ostatní politici v súčinnosti s oligarchiou žijú v prepychových vilách a užívajú si luxusný život, pri tom nechajú živoriť národ, v mnohých prípadoch bez ohrevu, bez elektriny, bez tečúcej vody, o hlade. Preto tomuto kapitalizmu hovoria „d e m o k r a c i a“. Zároveň podporujú nebankové spoločností, ktoré vytvárajú úžerami chudobu a bezdomovcov. Preto existuje mnoho tisíc exekúcií na Slovensku. Vláda je pri tom slepá.
Ďalší problém je odluka cirkvi od štátu. Napriek tomu, že rôznymi machináciami a reštitúciami cirkev nadobudla obrovské majetky. (Len po diskusii o trnavskom arcibiskupstve vyplýva, že tamojšie financie predstavujú miliardy a peniaze v bankách na cca 80. účtoch. Mimo toho tisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy) Samozrejme, že s týmito prostriedkami duchovenstvo hrá významnú úlohu v štáte. Pri tom štát okrem toho, dotuje množstvo peňazí na cirkevne aktivity a platy duchovných.
Ďalší nie menej dôležitý problém je rozdeľovanie štátnych prostriedkov a prostriedkov z EU na rôzne aj nezmyselné činností a pri tom pretrváva okrádanie štátu súkromnými firmami. Jednoducho si niekto zmyslel opravovať hrady. Danko si zmyslel nalievať peniaze do kúpoľov, Fico si zmyslel po celej republike budovať štadióny vo všetkých mestách a dedinách s umelou trávou a dokonca s vyhrievanou plochou. Pri tom na futbalové stretnutie príde sa pozrieť 150 fanúškov, a ešte že to bolo v hlavnom meste. Pre ďalšie roky sa pretlačil názor vlievať do športu vyše 60 miliónov ročne, bez ohľadu na to aký prínos to prináša. Tisíce ľudí najmä po dedinách živorí a my dávame peniaze na hranie sa a pobehávanie niekoľkých chlapcov po ihrisku. Namiesto toho, aby sa venovali tie peniaze mládeži, zožerú to dospelé mužstvá a ich riadiace a trénerské orgány, včítane cudzincov, ktorých počet v každom mužstve na Slovensku sa rozrastá.
Značné prostriedky idú od sponzorov. Keď počítame, koľko sponzorov sa podieľa na každom mužstve a každom stretnutí s akými prostriedkami, tak vás z toho rozbolí hlava. Nielen futbal a hokej, ale množstvo rôznych športov pre všetky kategórie, od dorastu až po dospelé mužstvá, na ktorých zarába množstvo vedúcich činiteľov, trénerov, rozhodcov apod. Hraním sa namiesto práce sa lepšie oplatí sa presadzovať v tomto štáte. Keby namiesto sponzoringu by plynuli prostriedky do štátneho rozpočtu, by bol štátny rozpočet omnoho bohatší. Aj tak šport je dotovaný zo štátneho rozpočtu. Pri tom aké sumy niektorí športovci dostávajú, keď ostatní pracujúci napr. v školstve, alebo v zdravotníctve môžu len snívať.
V kultúrnej sfére sa venujú značné prostriedky na rôzne pofiderné divadlá (viď napr. B. Bystrica.) Po celom Slovensku máme také množstvo hercov, ktoré by stačili pre celú Európu. Tých tiež niekto musí platiť. A napr. RTVS niektorým „tzv. umelcom“ platí nekresťanské prostriedky (príklad za jednú reláciu „nebíčko v papuľke“ – 5 000 eur, za jednú reláciu „Nikto nie je dokonalý“ 35 000 eur. Spevákovi za jednu hodinu učinkovania zaplatí politik 15 000 eur. Pri predsedníctve EU sa politici rozšafli a namiesto skromností minuli značné prostriedky, len že by sa zavďačili nejakým darmožráčom v Bruseli. Pripadalo mi to ako holdovanie grófstva za Rakúsko-Uhorska. Je to všetko z prostriedkov daňových poplatníkov, resp. štátneho rozpočtu. Tak kde sme? Nehovorili sme ešte o mimoriadnych platoch sudcov, ktorých je nenormálne veľa na Slovensku a obrovské prostriedky idú na policajtov, ktorých je 5 násobné množstvo, ako vo Fínsku.
Ešte mnoho iných príkladov by sa dalo uvádzať. Takto šafárime s peniazmi v našom štáte.