miramar

Kapitalistický politický systém je charakteristicky tým, že vytvára na jednej strane vrstvu bohatých a na druhej strane obrovské masy chudoby. Je to dané súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov a námezdnou pracovnou silou obyvateľstva, ktorého výsledky práce si privlastňujú majitelia firiem. Rozdiely medzi bohatými a chudobou sa stále rozširujú. Na Slovensku do masy chudoby, ktorej sa odhaduje na cca 16 % obyvateľstva, čiže odhadom je vyše 700 tisíc osôb, spadajú najmä nezamestnaní, bezdomovci (ktorých počty stále rastú), viacčlenné rodiny s jedným zamestnaným, slobodné matky s deťmi, zdravotne postihnutí ľudia a najmä dôchodcovia. Naproti tomu, že politici zapríčinili tento stav, chvastajú sa rôznymi charitami, rôznymi zbierkami od obyvateľov, potravinovými balíčkami, zbierkami potravín, ktoré sú po záruke použitia, zbierkami obnoseného ošatenia, atď, atď. Pred viac ako 40. rokmi náš národ nevedel čo je to charita. Ešte aj posledný cigán mal prácu, za ktorú dostával mzdu a nepotreboval nejakú charitu. Charita znamená to, že existuje nezodpovedný štát, je to chorý systém, ktorý nevie zabezpečiť dôstojný život pre svoje obyvateľstvo, ale len pre bohatých, pre ktorých politici tvoria zákony a nie pre ľud. Je to chrapúnske od vládnych predstaviteľov štátu, keď rôzne nadácie a charity suplujú štát a je až smiešne a alarmujúce, keď mladí ľudia pobehujú po námestiach s urnami a dokonca v televízii vyhlasujú dní narcisov, prípadne ako televízia Ta3 uskutočňuje cyklistickú šou, kde zbierajú peniaze pre chorých. Najvýraznejšia je relácia „modré z neba“, čo pokladám za úbohosť, keď sa supluje pomoc štátu, ktorý nedokáže pomáhať ľuďom pri problémoch boja o holý život ľudí. To nám priniesol tento chorý systém, ktorý sme tak veľmi vyštrngali v roku 1989. My ľudia, sami sme si uplietli na seba bič, ktorý nás čím ďalej tým viac ničí. Tak nám treba, hlupáci!!!