miramar

Nastolenie kapitalizmu na Slovensku po roku 1989 prinieslo obrovské rozdiely do spoločnosti. Štátne podniky sa špekulatívnym spôsobom privlastňovali do súkromných rúk a v mnohých prípadoch boli podniky len ta darované „svojim“ a ďalších prípadoch iba za korunu sa privlastnili miliónové majetky. Pokiaľ pred rokom 1989 každý práceschopný občan bol zamestnancom buď v štátnom podniku, alebo v štátnej sfére, po roku 1989 kapitalizmus rozdelil slovenský národ na triedy vlastníkov firiem, tzv. oligarchov, bankárov, čo tvorí s privilegovanou vrstvou politikov a umelcov slovenskú šľachtu, ďalej drobných podnikateľov, námezdných pracovníkov a množstva nezamestnaných, včítane desaťtisícov bezdomovcov. Z hľadiska kapitálu sa národ rozdelil na majetných milionárov a slovenskú chudobu, ktorá odovzdáva majiteľom firiem svoj um a pracovné ruky s cieľom zveľaďovania majetku bohatých.
Zámerné udržiavanie určitého percenta nezamestnanosti je systémovým prístupom kapitalistického procesu, nakoľko vlastníci firiem si vyhradzujú právo rozhodovať o výške miezd zamestnancov. Hodnoty v štáte nikdy netvorili majitelia firiem, ale výskumní pracovníci, inžinieri a ostatní námezdní pracovníci, ktorí svojou pracou vytvárajú zisky pre svojich majiteľov.
Slovenský národ ako poslušné stádo pracovníkov, osem a viac hodín denne, poťažne i v noci drie, aby podnikateľ mu vyplatil nejakú almužnu a sám si z tejto práce uzurpuje značné zisky pre svoj blahobytný život.
Slovenský systém kapitalizmu za tých 30 rokov nespravodlivým rozdeľovaním hodnôt vytvoril horných desaťtisíc boháčov – milionárov a na druhej strane obrovskú masu chudoby, ktorá otročí pre blaho svojich pánov. Je to určitá obdoba predchádzajúceho spoločenského zriadenia – feudalizmu, kde chudobný slovenský národ musel chodiť robiť na grófov a na panské. Takmer žiaden rozdiel.
Nemerajme spoločenský systém na počet vyrobených papučí, bicyklov, gombíkov, televízorov, či aut ale merajme hodnoty človeka ako takého, nakoľko človek v dnešnom zriadení nemá žiadnu hodnotu, ale hodnotu má iba majetok. Pre spory o majetku Slovensko disponuje s nebývalým množstvom policajtov, prokurátorov, sudcov, notárov, obhajcov a ostatnej právnickej hávedi, ktorí sú veľmi dobre platení práve z rúk pracujúcej triedy, ktorá tvorí hodnoty tohto štátu a práve táto trieda má z vytvorenej hodnoty najmenej.
Nadchádzajúci systém automatizácie a robotizácie vytvárajú vedeckí pracovníci, výskumníci a inžinieri nie s cieľom pre nejaké svoje dobro, ale výlučne pre zvyšovanie ziskov svojich pánov majiteľov. Pri tom sa vytvára značný počet nezamestnaných a hlúpe kapitalistické ekonomické hlavy, včítane vedeckých pracovníkov SAV sa sporia o tom, kto bude platiť národu zdravotné poistenie.? !! Však jednoznačne kapitál z vyšších ziskov.
Tento doterajší kapitalistický systém si predstavuje aj naďalej slovenská i zahraničná šľachta, ktorá vládne nášmu pracujúcemu ľudu na Slovensku. Tento systém prináša už 30 rokov túto závislosť a neslobodu nášho ľudu na kapitále a jeho majiteľoch..