miramar

Po vzniku súčasného kapitalistického systému na Slovensku sa prevzal aj západný systém sponzorovania. Tým, že sa umožnilo darovať 2 % zo zisku, množstvo prostriedkov sa nalieva do rôznych mimovládnych organizácií, agentúr, klubov a rôznych športových, kultúrnych a iných akcií. Firmy i jednotlivci ako podnikatelia sponzorujú si vo veľa prípadoch vlastné súkromné kluby a samozrejme o to platia štátu menšie dane. Napríklad taký súkromný podnikateľ si zriadi svoj súkromný golfový klub s golfovým kurtom, kde okrem dotácií od štátu, z európskych peňazí, i vlastnou sponzorskou dotáciou vytvorí svoj miliónový majetok, s tým, že príslušnú časť dotácie si ešte odpočíta z daní. Tak sa to deje bežne, že obrovskými sponzorskými dotáciami disponujú najmä športové organizácie (ako futbal, hokej, golf a iné). Predstavte si, že taký 20 ročný chlapec futbalista, alebo golfista má ročný príjem 2 až 5 miliónov eur. Čo je to za systém, keď taký vedec, chirurg, inžinier a podobne, ktorí musia dlho študovať a robiť vysoko náročné práce celý život a ich ročné príjmy sa pohybujú na úrovni 20 až 30 tisíc eur. Keby sme spočítali všetky prostriedky v štáte, ktoré idú na sponzorovanie možno vo veľa prípadoch na zbytočné aktivity, tak došli by sme až k miliardam. Množstvo ľudí na Slovensku nemá z čoho žiť a miliardy len tak uchádzajú vo veľa prípadoch na zbytočné účely. Spomínam si napríklad, že pred časom ma oslovila mimovládna organizácia VIA URIS, kde pôvodne fungovala aj terajšia prezidentka Čaputová, aby som ako dôchodca im poskytol peniaze na ich právnickú činnosť. Množstvo takýchto organizácii funguje na Slovensku. Keby tieto prostriedky boli odvedené ako daň z príjmu do štátu, o koľko by sa mohlo rezervovať do zdravotníctva, školstva, do diaľníc, dôchodkov a podobne. Prečo neide sponzoring napríklad do nemocníc, alebo škôl? Takto vytvorený sponzorský systém okráda štát o množstvo prostriedkov a tým sa podieľa i na tvorbe chudoby na Slovensku.