Za socializmu na Slovensku bolo cca 7 vysokých škôl, a to v piatich mestách, Bratislava, Košice Žilina, Prešov a Nitra. Vtedy platili pre výber do škôl a pre získanie štátnych skúšok a diplomov prísne kritéria. Poznám to veľmi dobre, nakoľko sám som absolventom vysokej školy a každý sa musel veľmi zapotiť, pokiaľ chcel školu úspešne ukončiť. Mimo iného chcem pripomenúť, že mesačne som platil za internát 30 slovenských korún za mesiac, čo v prepočte na dnešné pomery je to 1 euro.(teraz minimálne 50 až 100 eur). Za stravu (spolu obed a večeru) sa platilo 5,60 slov. korún, čo na dnešné pomery je necelých 20 centov. Vysoké školy v tom čase vychovávali mimo odborne zdatných mladých ľudí, ale aj mladú inteligenciu. Veľmi dobre si pamätám, že keď som išiel na skúšku, žiadne rifle, ale pekne oblečený, s kravatou na krku. Vzhľadom na plánovaný systém potreby štátu, boli vysokoškolskí absolventi umiestňovaní do praxe na tzv. umiestenky podľa výberu z viacerých možností. Týmto štát centrálne plánoval, ktoré profesie štát potrebuje a kedy potrebuje. Preto pokladám za nevyhnutné, aby školstvo bolo riadené centrálne a nie nejaké akciové spoločností, cirkevné a privátne školy..
Pozrite sa čo sa za posledných 30 rokov udialo s vysokoškolským vzdelávaním. Vzhľadom k tomu, že sa dovolilo zakladať súkromné školy, mnoho špekulantov si vytvorilo vlastné súkromné vysoké školy, a tak došlo k ich nárastu na počet cca 38, t. j 5 násobný nárast, bez ohľadu na to, či týchto absolventov štát potrebuje, alebo nie.. Každý druhý človek na lovensku je s titulom buď mgr, alebo bc, bez ohľadu na to, či národné hospodárstvo týchto absolventov potrebuje, alebo nie. Deje sa všetko bezhlavo, bez zámeru, od buka do buka. Teraz máme už v každej druhej dedine vysokú školu. Z vysokých škôl sa stal iba biznis pre ich majiteľov. Na dôvažok je treba povedať, že politický systém im k tomu pomohol, nakoľko čím viac študentov, tým viac ziskov pre majiteľa školy. No hlavný problém je, že takmer polovica absolventov nepracuje v profesii, ktorú študoval, čo je nielen mrhanie prostriedkov, ale najmä to, že sa nevedia nikde poriadne uplatniť a vychovali sme akurát mnoho hovorkýň a hovorcov, Pokiaľ sa týka uplatnenia niektorých, tak máme vo fabrikách a rôznych inštitútov množstvo prezidentov, generálnych riaditeľov a značné množstvo úradníckych šimlov na rôznych štátnych ustanovizniach, kde sa priberajú do zamestnania ľudia podľa straníckych tričiek a rodinkárstve. Potom sa čudujeme, že máme najmä v štátnej sfére prezamestnanosť.
Vzhľadom na špekulatívny systém pri rôznych prehmatoch v honbe za súkromnými majetkami, musel štát vyprodukovať nebývalé množstvo ako policajtov, tak aj právnických šimlov, (prokurátorov, obhajcov, sudcov, mimovládnych právnických inštitúcií a pod., ktorých počty sa mnohokrát zvýšili oproti pred rokom 1989. Tieto a mnoho ďalších zamestnaní sú pre štát neproduktívne, no sú nevyhnutné, nakoľko počet grázlov, zlodejov, narkomanov, špekulantov a podvodníkov sa zvyšuje geometrickým radom. Samozrejme hlavnou príčinou je súkromné vlastníctvo.
Celá spoločnosť, bez ohľadu na použitie množstva finančných prostriedkov sa postupne degenoruje. Narastá potreba počtu psychiatrov, nakoľko tento systém spôsobuje jednak stresy a obavu o život, jednak nárast psychopatov a čo je zvláštne aj u vysoko postavených šudí. Problém školstva nie je v peniazoch, ako to demonštrujú politici, ale v systéme. Je zarážajúce, že úroveň školstva je nižšia ako ped 30. rokmi, hoci každý žiak má počítač. Knihy meníme každý rok, hoci to nie je potrebné. Myslím, že aj v tom je biznis a zisky ako všade v súkromnej sfére, čo je na škodu veci. .