Keď dnešný človek prezerá staré kaštiele, zámky a rezidencie, ktoré tu zanechala bývalá šľachta, obdivuje zariadenie, nábytok, obrazy drevorezby a ďalšie veľmi drahé veci, ktoré vlastnila bývalá šľachta. Nikto si však neuvedomuje, že tieto prekrásne diela vytvorili nie šľachtici, ale ruky pracovitých ľudí, ktorí nielen pracovali pre šľachtu, ale ťažkou prácou aj obetovali svoje zdravie a životy pre honosný život šľachty. Neprestávam sa diviť, že v rôznych televíznych diskusiách najmä historici ospevujú bývalú šľachtu, čo vlastne vytvorila pre dnešok. No zabúdajú na to podstatné, že takmer žiaden šľachtic sa nepodieľal na výstavbe týchto zámkov, kaštieľov, výrobe dobového nábytku, drevených ornamentov, sôch a obrazov, ale odborní robotníci a ich poddaní. Boli to veľmi drahé veci, ktoré šľachta vlastnila. No málokto si uvedomí, že všetok majetok nadobudli len tým, že na nich pracoval biedny ľud, ktorý mimo povinných prác na pánskom, odvádzal aj všetky dane pre príslušného pána a pri tom sám žil v chudobe. Dobre sa preto šľachte žilo bez práce, iba poriadali hostiny, poľovačky a bály v skvostných rezidenciách, ktoré vytvoril poddaný národ. Pri tom ešte historici oslavujú toho-ktorého šľachtica ako nejakého dobrodinca, ktorý vraj podporoval chudobných. Tak najprv od nich všetko zobral a potom sa chcel pohrať na dobrodinca, tak dal nejaké omrvinky chudobným, aby sa zaskvel v očiach iných ako nejaký dobrodinec pre chudobných. Bola to ale hnusná špinavosť vtedajšej vykorisťovateľskej triedy šľachtického rodu, ktorý si zároveň vymysleli nejakú modrú krv, čo niektorí blbci aj teraz tomu veria. Áno bola to krv vysatá z biedneho poddaného chudobného ľudu. Preto opovrhujem všetkými terajšími historikmi, ktorí ospevujú minulú šľachtu ako nejakých vzácnych ľudí pre tento svet. Bohužiaľ, teraz v dnešnom zriadení sa situácia opakuje. Zase šľachta sa obohacuje a žije z rúk pracujúcich a vykorisťovanie pokračuje ako za bývalej šľachty, ale inými metódami.