Nastolením víťazstva robotníckej triedy nad buržoáziou vznikol ľudovodemokratický štát, kde sa v skutočnosti ujal moci ľud, čo sa označuje ako najdemokratickejší systém v histórii ľudskej spoločnosti. Ľudská spoločnosť prešla cez kruté obdobia ako bolo otrokárstvo, kde otrokár vlastnil otrokov ako nejakú vec zachádzal s otrokmi ako so zvieratami. Otrokári si stanovili také zákony, že otrokár mal právo odťať otrokovi ruky, odrezať uši, obesiť ho a zabiť kedy sa mu zachce. Keď nastalo obdobie poddanstva, králi, cisári, cári, veľkomožné pánstvo, statkári a grófska šľachta boli majitelia nevoľníkov, čiže poddaných, ktorí povinne museli pre šľachtu pracovať a za ľudské mozole si stavali svoje kaštiele, hrady a zámky a my to teraz obdivujeme. Aj doposiaľ sa udržal systém moci kráľov, kniežat a princov, ako starodávna šľachta, ktorá žije z práce drobného ľudu a zneužíva blaho svojho postavenia v spoločnosti. Ako príživník kúpe sa v zlate a vyciciava krv národa, ktorý opantaný primitivizmom tohto systému ešte aj klania sa a tlieska svojmu predátorovi, ktorý z neho žije. Je to absurdné, keď sa iba hovorí, že je táto spoločnosť humánna. Tento starý feudálny systém sa teraz preplieta so vznikom kapitalizmu, ktorý je pokračovateľom vykorisťovania človeka človekom, pokračuje robota na pánskom, ale v inej sofistikovanej podobe. Vládcovia nahromadeného kapitálu rozhodujú o bytí a nebytí človeka, kde najímajú ako súkromní vlastníci námezdných pracovníkov do svojich firiem, ktorí im produkujú nesmierne zisky pre ich luxusný život. Biedny ľud, pokiaľ chce byť živý, musí podstúpiť akúkoľvek pokoru pred svojim pánom, bohatým súkromným majiteľom. Pokiaľ bude panovať súkromné vlastníctvo, dotiaľ bude panovať nad ľudom finančný kapitál, ktorý bude určovať systém zákonov pre bohatých a proti chudobným, ktorých tento systém splodil. Opäť sa uplatňuje triedny systém, kde sa vytvorila trieda bohatých a trieda chudobných. Tento systém nemá nič spoločné so žiadnou demokraciou, ani s nejakou humánnosťou. Pracujúci národ je opäť v chomute, podobne ako bol v predchádzajúcich spoločenských formáciach.
Najspravodlivejší spoločenský systém v bývalom Československu začal po znárodnení v roku 1948, kedy sa odstránilo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, odstránili sa triedy a každý bol každému rovný. Národ začal robiť na seba, nie na nejakého kapitalistu a jeho zisky. Celý vyrobený hrubý domáci produkt štátu išiel do štátneho rozpočtu, ktorý slúžil všetkým pracujúcim, pri čom každý bol povinný pracovať. Vzniklo bezplatné školstvo a zdravotníctvo, pri čom za lieky ľudia neplatili nič a do škôl sa mohol dostať každý aj s možnosťou dostávať štipendium. Konečne po útrapách, ktoré národ prežíval po stáročia, občan Slovenska sa stal pánom vo svojej vlasti, kedy prestal byť otrokom ziskov buržoázie. Bohužiaľ, slepý národ bývalého Československa, propagandou a vidinou pozlátka mrakodrapov New Yorku postavených rukami pracujúceho ľudu v USA, sa dal tento národ zviesť. Tým sa slovenský národ dostal opäť do područia kapitálu a derieme opäť na pánskom.