Každý demokraciu si vysvetľuje po svojom. Niektorí vidia v tom, keď sa ľuďom – voličom dáva možnosť hádzať do urien papier s menami, ktoré takmer nikto z voličov nepozná, iní zase vidia v tom, že príslušné zriadenie dáva možnosť si nahonobiť majetky podľa vlastnej vôle, ďalší vidia v tom, že si môžu ísť hocikedy si zaštrajkovať, iní zase v tom, že si môžu zanadávať na vládu a podobne. Nie vážení, demokracia nespočíva v tom, ale doslova znamená v l á d u ľ u d u . No tak ako za prvej ČSR, za tzv. prvého Slovenského štátu, i tiež bohužiaľ aj v súčasnom režime bez ohľadu na nejaké voľby, vláda ľudu neexistovala a neexistuje. Pretože v týchto prípadoch vládne ruka bohatých oligarchov za asistencie a usmerňovania chodu štátu prostredníctvom politikov ako ich posluhovačov. Keby vládol ľud, tak nerobil by sám zo seba druhotriednych chudobných občanov, ktorých je v každom kapitalistickom štáte prevažná väčšina, preto nie je možné hovoriť o nejakej demokracii. Politickí predstavitelia omylom nazývajú kapitalizmus demokraciou.
Za prvej ČSR Slovensko bolo ešte stále pod vplyvom bohatých vrstiev najmä maďarskej, židovskej, i časti českej šľachty. Na Slovensku sa ešte stále tradovalo chodiť robiť na panské bývalým maďarským grófom, alebo na cirkevné. Medzi bohatými a chudobou boli značné rozdiely. Bohatá časť spoločnosti v mestách rozprávala buď maďarsky, alebo nemecky. Kto to neovládal, mal smolu, ťažko sa našla pre nich nejaká práca. Drobná sedliač na dedinách živorila z ťažkej práce na poli, odievala sa do šiat z domáceho súkna a peniaze mala iba z odpredaja nejakého hrnčeka masla, alebo sliepky židom na trhu. O tečúcej vode nemali ani páru, no pri tom židia mali čuduj sa svete svoje kúpele v meste. Kvôli nezvládnuteľnej chudobe bol zaznamenaný húfny odchod chudoby za prácou do zahraničia, najme do USA, keď nechávali muži svoje rodiny s deťmi na pospas biedy. Naproti tomu si buržoázia užívala luxusný život a svoje deti posielala na vychýrené štúdia do zahraničia. Pozrime sa aj v terajšom režime na Slovensku sa to presne takto opakuje. “ Vraj vďaka demokracii „. Kto takejto demokracii má veriť?
Pozrime sa na fungovanie prvého Slovenského štátu. Slovensko naďalej bolo po tzv. maďarizácii ovplyvnené mešťanskou maďarskou židovskou i slovenskou šľachtou a následne s prisluhovačmi nemeckého fašizmu. Na Slovensku, najmä na východnom nebolo práce. V takom okresnom meste mimo lesného závodu, nejakej mliekarni, alebo mlyna nebolo takmer nič. Pri tom vyššia spoločnosť, lekárnici, lekári, notári, sudcovia, zlatníci a ďalší, ktoré povolania obsiahla najmä židovská komunita, sa luxusné obliekali, stravovali a užívali si luxusný život mešťanov. Sedliač z dedín nemala nárok na lepší život, nakoľko ani do škôl, ani do učenia neboli prijímaní, lebo nebol kladený dôraz ani na základné vzdelávanie pre dedinské deti. Poväčšine iba práce na poli s kravami, pluhom a hnojom. Prví maturanti a vysokoškolsky vzdelaní ľudia z viacerých dedín vyšli až v rokoch päťdesiatych za ľudovodemokratického zriadenia na Slovensku. Vtedy sa rozbehla nebývala industrializácia Slovenska s obrovskými pracovnými príležitosťami. Zrušením súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a odstránením tried ľudia prestali sa deliť na majetných a nemajetných. Samozrejme to nevoňalo bývalým boháčom, ako sme videli neskôr na príklade novodobého kapitalistického prezidenta Havla, ktorého sľuby sa doposiaľ ani po 30. rokoch nenaplnili.
Preto d e m o k r a c i a nie je východiskom zo systému volieb, ale z demokratického, slušného života pre všetkých občanov štátu a nie iba pre vyvolenú triedu. Je tu opäť triedna spoločnosť a dnešné ponímanie demokracie je výsmech národu a iba je prostriedkom pre udržanie moci bohatých v štáte.