Spotrebiteľské ceny v kapitalistickom ponímaní stále sú vyjadrené s použitím maximálne čísla 9. Stále je to napr. 3,99 59,99, 109,99. Prečo takéto ceny obchodníci stanovujú? Je to zámerne stanovené tak, aby klamstvom a nejakým špekulatívnym omámením kupujúceho tá cena ho takto ovplyvnila, že napr. nie je to 6 eur, ale je to „iba“ 5,99 eur, čo je doslova psychologické klamanie spotrebiteľa. Čiže tu funguje kapitalistický typický systém, ako systém klamstiev a podrazov, čo je tomuto režimu vlastné. Pre nalákanie kupujúcich vyrábajú obrovské milióny ton letákov, ktorý náklad si vyučtovávajú do ceny tovarov.
Treba pripomenúť, že za minulého režimu boli ceny stanovené čestne, napríklad 5.20, alebo 3,60 atď. a platila jednotná cena pre celý Československú republiku od Ašu (západu Čiech) až po Novú Sedlicu (na Východnom Slovensku.)
Ďalšia aktivita sú podvody. Napríklad v autoservisoch pri výmene autodielov dochádza často k tomu, že servisné pracovisko často namiesto nového dielu namontuje starý, alebo vôbec nevymení a účtuje za cenu nového dielu. Je to typický kapitalistický podvodný systém, nakoľko je tu snaha dosiahnuť čo najvyšší zisk. Tak sa súkromní majitelia uchyľujú k neoprávneným ziskom.
Za minulého režimu každý autoservis bol štátny, preto nebol záujem na okrádaní spotrebiteľa.
Ďalšia aktivita je skorumpovaný školský systém, ktorý teraz je stanovený tak, že čím viac žiakov alebo študentov je školách, škola tým viac peňazí dostane. To má negatívny vplyv na úroveň vzdelania študentov. Keď škola má hoci koľko hlupákov, každý školu skončí, lebo keby ich zo školy vyhodili, prišli by o peniaze. Preto vychováva tento režim absolventov pre úrad práce.
Za predošlého režimu neboli limitované financie na počet študentov. Učitelia boli štátni zamestnanci a ostatné skutočné náklady školy boli uhradzované priebežne zo štátneho rozpočtu. Súkromné, ani cirkevné školy neexistovali a školy vlastnil iba štát, prípadne podniky, ktoré mali svoje vlastné učilištia.
Veľmi negatívny jav v súčasnom režime tzv. t r a n s p a r e n t n é obstarávanie pri nákupe nejakých prostriedkov, na vybudovanie nejakej stavby, na vykonanie nejakej činnosti, ktoré štát zadáva pre nejaké súkromné firmy, ktoré sa z toho obohacujú. To je najviac kritizované ako korupčné aktivity. Sú nepredstaviteľné časové ťahanice. Preto výstavba nejakej stavby, napríklad diaľnice trvá namiesto mesiacov roky alebo desaťročia.
Za minulého režimu bolo jedno ktorá firma to robí, lebo všetky boli štátne, takže vlastné a nemuselo sa robiť nejaké bludné transparentné obstaráanie. Bolo to jednoducho určené štátom tak, ako ste mali možnosť vidieť výstavby nemocnice v Číne za jeden mesiac. Preto Čína má takú rýchlu obrovskú výstavbu za posledné roky. Slovensko teraz namiesto jedného roka buduje 5 až 10 rokov. Preto za minulého režimu sa vybudovalo ročne tisíce bytov a škôl po celom Slovensku bez toho, aby sa nejaké obstaranie robilo. Teraz hlupáci nevedia ako robiť výstavbu nájomných bytov.
Mimo týchto je ešte množstvo rôznych pochybných aktivít, ktoré kapitalistický súkromný systém so sebou prináša a kde sa súkromné firmy obohacujú na úkor štátu.