Dôchodkový systém na Slovensku a v prevažnej väčšine kapitalistických štátov je stanovený tak, aby sa ľudia, seniori iba nejako dožili, lebo podľa novodobých ekonómov iba vyžierajú štát. Almužnu, ktorú štát poskytuje, znamená iba živorenie a nie dôstojný život starcov. Terajší seniori, ktorí za celý svoj aktívny život vytvárali hodnoty, a teraz vy mladí si ich v luxuse užívate. Je až zarážajúce, ako nielen pochybní ekonómovia z rôznych pochybných neziskových organizácií, ale aj ľudia s prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied vytvárajú psychózu o nedostatku financií v štáte pre dôchodky. Napriek tomu, aby riešili súčasný nespravodlivý systém prerozdeľovania prostriedkov v štáte, nedostatočný výber daní, zamedzenie odlevu daní do daňových rajov, domácu korupciu politikov a podnikateľov, odliv miliárd eur do zahraničia, nabaľovanie sa bank a poisťovní s odvodmi ziskov mimo Slovenska, atď. Nie je to arogancia, že množstvo podnikateľov, riaditeľov rôznych spoločností, županov a primátorov okresov si vyplácajú 7 až 10 tisícové platy a v desiatkach tisícoch odmeny a biedny dôchodca, ktorý svojimi mozoľmi budoval tento štát má dostávať almužnu 250 alebo 350 eur? To ako tí slávni rýchlovýkrmom naštudovaní ekonómovia predstavujú, keď taký Plátenik, alebo taký Baláž zo SAV nevedia ako riešiť dôchodky do budúcna? To čo sú za prognostici? Keď príde robotizácia, tak bude musieť byť daň z robotov, nakoľko robot je pracovná sila, ktorá je mnohokrát produktívnejšia ako pracovná sila človeka. Preto aj výsledky výroby budú adekvátne tejto pracovnej sile.
Okrem toho, že štát prispieva množstvom finančných prostriedkov na šport, mimovládne organizácie, na všetky odnože cirkvi, na priame dotácie súkromným podnikateľom, na rôzne pofidérne kultúrne podujatia divadelníkov, spevákov, platby súkromným rozhlasovým a televíznym spoločnostiam, atď., existuje tu systém mnohomiliónovej finančnej podpory z 2 % dane. Namiesto toho, aby išli peniaze z podnikania do štátneho rozpočtu a tam sa spravodlivo prerozdeľovali na zdravotníctvo, školstvo, stavu diaľníc, dôchodky a podobne, tak rôznym podvodným spôsobom sa takto dotujú špekulatívne aktivity a obohacovanie sa jednotlivcov. Koľko peňazí ide do rôznych klubov a nadácií bez vykazovania činností, najnovšie milióny ako nenávratné dotácie pre rómsku problematiku, atď.
Rozdiel medzi dôchodcom a takým športovcom je ten, že dôchodca za celý svoj život priniesol pre túto spoločnosť značné hodnoty a športovci neprinášajú žiadne hodnoty, len ťažia ako jednotlivci z tejto spoločnosti a ešte kričia, že im je to málo. No nehovoriac o výške príjmov akéhokoľvek športovca v porovnaním s dôchodcom.
Mimo iného štát taktiež dotuje všetky cirkvi. Však napr. katolícka cirkev disponuje takými majetkami, že sa bežnému človeku ani nesníva. Katolícka cirkev má svoje 2 televízne programy a ešte stále RTVS dupluje rôzne duchovné aktivity za peniaze daňových poplatníkov. Bolo by načase prejsť na odluku všetkých druhov cirkvi od štátu, tak ako je to uvedené v ústave, že štát nie je podriadený žiadnej cirkvi, ale skutok je iný, nakoľko aj zmluva s Vatikánom o tom niečo hovorí. Náš ponovembrový štát sa stará o všetko nemožné, ale na svojich ľudí a najmä na dôchodcov kašle. Preto sú o tom večné diskusie, ktoré nevedú nikam. Je treba záverom povedať, že v štáte je dosť peňazí, ale používajú sa nespravodlivo, lebo prevažná väčšina ľudí živorí a šľachta, alebo smotanka si žije v luxuse na ich úkor. Je potrebné mnoho zmeniť, aby aj dôchodcovia mali slušný život v tejto spoločnosti. Myslím si, že ani prezidentka nemá v tom jasno, keď namiesto podpísania zákon o tzv. trinástom dôchodku, to dala preskúmať ústavnému súdu.