Za Československej republiky po I. i II. svetovej vojne žili Slováci s Čechmi spolu ako jedna rodina. Bola nám blízka česká kultúra a obojstranne národ bol k sebe úctivý a panovali dobrosrdečné vzťahy. Napríklad keď som čítal nejakú knihu, v zápätí ani som si neuvedomil, či to bolo v češtine, alebo v slovenčine. V rámci riešenia odborných problémov vzájomne sme usporadúvali rôzne odborné stretnutia a sympózia, či to bolo v Prahe, alebo v Tatrách, Bratislave, nikomu ani na um neprišlo, že sme nejaké 2 rozdielne národy. Česi radi chodili na Slovensko a opačne, mnoho bolo česko – slovenských mladomanželských zväzkov, vojenskú službu Slováci vykonávali v Čechách a opačne. Bolo to všetko normálne a boli sme pyšní na Československo, ktoré ako vyspelý priemyselný a kultúrny štát i ako športová veľmoc najmä v hokeji a taktiež aj v iných druhoch športu. Jednoducho Československo v rámci medzinárodného ponímania bol pojem.
No prišiel rok 1993, keď určité politické živly a takzvaní fanatickí národovci z jednej a druhej strany rozhodli bez súhlasu národa rozdeliť tento štát na 2 malé štátiky, čím sa oslabila moc jedného i druhého štátu.
No fraška nastala, keď primitívna politická čvarga začala budovať hraničné prechody s rampami a tak sa zamedzil bývalý voľný prechod ľudí, ktorí odjakživa mali k sebe i v rámci rodinných vzťahov veľmi blízko. Bolo skutočne smiešne na slovensko-českej hranici, keď určitým občanom doslova pol záhrady patrilo do Čiech a pol na Slovensko, keď ľudia chceli ísť k rodine do susednej dediny na návštevu, museli so sebou nosiť pás. Skutočne to bola fraška.
Ešte väčšmi vyzeralo to na debilitu politických činiteľov, že vedeli o tom, že už v r o k u 1 9 8 5 Nemecko, Fancúzsko, Belgicko a Luxembúrsko vytvorili medzi sebou voľnú zónu a my po dlhom spoločnom štáte, sme zaviedli hraničné bariéry??.!!!Bol to výsmech. Nikomu z vládnych a politických predstaviteľov nedošlo, že nič nebránilo tomu, aby zostal medzi takými spriatelenými národmi spoločný voľný prechod ?. Na to prišli až po uvedení do života podpísaním Schengenskej dohody, ináč by na to hlupáci neprišli.?
Tak sa opäť otvorili hranice a teraz mnohí novodobí slovenskí politici, ktorí nežili za minulého režimu, sa vyjadrujú o dobrých vzťahoch s Čechmi, ako by objavili Ameriku. Však tie vzťahy za predchádzajúceho obdobia boli jednoznačné a normálne bez diskusie. Len je to trápne, ako politika a pomazané hlavy vedia komplikovať život obyvateľom tohto štátu.