Rozpad poľnohospodárskych družstiev bol katastrofálny omyl za vlády politických primitívov po roku 1989. Naše poľnohospodárstvo za socializmu bolo na vysokej úrovni a Slovensko bolo v potravinách sebestačné. Je nielen zaujímavé, ale absurdné, že Slovensko musí dovážať prevažnú väčšinu potravín zo zahraničia. Je na výsmech všetkým vládam za 30 rokov, že dovážame takú mrkvu, petržlen, kaleráb, zeler, cibuľu, ktoré voľakedy čerstvé hneď z poľa išlo do polievky. Keď Slovensko bolo veľmoc na pestovanie jabĺk, hrušiek, slivák, čerešní, jahôd a ďalšieho ovocia, ktoré sme aj vyvážali, teraz všetko dovážame. Také hospodárenie dokázali zbabrať naši slávni novodobí politici.
My sme mali niekedy vynikajúcich odborníkov nielen pre poľnohospodársku výrobu, ale aj pre potravinársky priemysel, ale všetko novodobí „múdrci“ zlikvidovali a prispôsobili sa príkazom západu a Bruselu, kde sme mali určené také obmedzenia výroby, aby sme museli kupovať od Nemcov, Španielov, Hollanďanov, Taliánov a ďalších štátov, dokonca cesnak z Číny a podobne. Dokedy to na Slovensko príde, je už polovica zhnité, alebo plné obsahu dusíka, čo je tak akurát na chorobu našich občanov. Rapídne sa obmedzil chov kráv, samozrejme Nemci to využívajú a tak maslo permanentne dovážame z Nemecka. A nielen to, ale máme tu nemecké supermarkety ako Kaufland a Lidl, ktoré uprednostňujú nemecké potraviny na našom trhu.
Z dôvodu neobmedzeného pohybu kapitálu slovenskú pôdu okupujú a prenajímajú západné poľnohospodárske firmy, najmä Hollandské, Dánske a Taliánske a hlúpy slovenský národ im pôdu odovzdáva ako nejakým spasiteľom, akoby sme nevedeli sami dorábať potraviny. Tí tzv. latifudisti dostávajú ešte naviac od štátu dotácie, tak sa zo Slovákov dokonca smejú, akí sme hlúpi. Tí statkári, aby splnili nejaké podmienky, chovajú iba niekoľko kráv a dotáciami sú maximálne zvýhodňovaní.
Pri tom je potrebné povedať najpodstatnejšiu vec, a to, že pestujú na obrovských hektároch najmä repku a kukuricu, čo výhodne speňažujú ziskami na západných trhoch. Vzhľadom k tomu, že pôda nie je ich, s pôdou hazardujú, nakoľko poľnohospodárska zásada je štrukturálne striedanie plodín, aby sa pôda neznehodnocovala monokultúrami.
V neposlednej miere výrazne došlo na Slovensku po roku 1989 k obmedzeniu chovu oviec a kôz. Brusel zneužíva tento stav tak, že namiesto vypásania lúk a pasienkov, platí za kosenie, čo vytvára umelo tento systém, aby sa obmedzil chov týchto zvierat. Mimo toho zo Slovenska po roku 1989 bol značný odpredaj do Talianska množstva oviec a jahniat za smiešne ceny.
Preto sa nedivím, že slovenskí poľnohospodári sa búria proti podrazovým politickým a vládnym pravidlám, ktoré nie sú v záujem slovenského ľudu. Dokedy slovenské poľnohospodárstvo bude takto živoriť?