Po roku 1989 nastal v na Slovensku veľký chaos. Ignorovali sa akékoľvek pôvodné zákony a nové zákony neexistovali. Každý si robil čo chcel. Havel zlikvidoval slovenský zbrojný priemysel. Za Mečiara sa rozdali fungujúce fabriky medzi „svojich“ a ďalšie rozpredal za babku západným krvilačným supom, ktorí sa vrhli ako na zdochlinu. Tí, čo boli u koryta, vybielili slovenské banky a nákladným autami odvážali peniaze do Švajčiarska. Prijali sem rakúske, nemecké a iné západné banky a poisťovne, ktoré začali ožobračovať slovenský národ. Zároveň sa nahrnuli západné supermarkety a tak nastal v tejto oblasti monopol zahraničného kapitálu, aby šklbali slovenský národ o biednu almužnu, ktorú dostávali za otrockú prácu. Poľnohospodárstvo rozbili úplne, kde následne prichádzali Hollanďania, Taliáni, Rakúšania, ktorí prenajali veľké lány pôdy a začali pestovať najmä repku a kukuricu s výhodným predajom na výrobu oleja pre ich zisky. Pri tom zeleninu a ostatné plodiny denného použitia Slovensko bolo nútené voziť z ďalekého zahraničia. Cukrovary skúpili Nemci a zároveň ich zrovnali so zemou, aby svoj cukor dovážali na Slovensko. Zlikvidovalo sa množstvo hovädzieho dobytka a najmä kráv, s cieľom dovážať maslo a mäso zo západných štátov. Ovce sa vo veľkom predávali do Talianska a namiesto toho aby sa lúky a pasienky spásali dobytkom a ovcami, Brusel následne zámerne vymyslel kosenie lúk a pasienkov za peniaze, aby sa Slováci uspokojili s dodávkami zo zahraničia. Tak Slovensku vraj „pomáha“ Brusel. Dzurindovci odovzdali lacno strategické energetické podniky do rúk zase cudziemu kapitálu, ktorý absolútne nemá záujem o rozvoj slovenskej energetiky, ale len o svoje zisky. Nemocnice sa postupne viac dostávajú do súkromných rúk žralokovi s menom PENTA, ktorý ryžuje na slovenskom zdraví, nehovoriac o vytváraní ziskov zo súkromných zdravotných poisťovní. Pri tom politici s vytvorenou slovenskou a zahraničnou šľachtou a oligarchiou na Slovensku naučili sa rozkrádať majetok štátu s požehnaním sudcov a prokurátorov. Otvorením hraníc začal bujnieť na Slovensku drogový priemysel, vraždy a prostitúcia. Väznice na Slovensku sú preplnené grázlami, zlodejmi a rôznou „modernou háveďou“, čím sa musela rozšíriť armáda policajtov, ktorých počty značne prevyšujú ktorékoľvek štáty EU. Vstupom do zločineckej organizácie NATO, sme pod tlakom najmä USA dotovať našu armádu miliardami namiesto toho, aby podporovali takmer 700 tisíc obyvateľov, ktorí žijú v značnej chudobe. Na Slovensku máme mnoho miliardárov a milionárov, ktorí nepoznajú o je to bieda. Tí však riadia a rozhodujú o tom, že Slovensko je v takom stave, že nefunguje takmer nič poriadne. Cez daňové úľavy a rôzne dotácie, politici dotiahli tu niektoré firmy, ktoré zneužívajú lacnú pracovnú silu. Politici aj tu pochybili, keď uprednostnili Bratislavu a západ krajiny pred ostatnými regiónmi Slovenska. Hraničí to s vyľudňovaním, až s genocídou, keď matky musia opúšťať svoje rodiny za prácou do vzdialených zahraničných štátov za podradné práce. Pokiaľ sa týka eurofondov, Slovensko dotuje EU ročne takmer miliardou eur. Dostávame spätne niečo viac len preto, že miliardy odchádzajú mecenášmi západných výrobných firiem a supermarketmi do zahraničia. Tá miliarda, ktorú posielame ročne do Bruselu ide zo štátneho rozpočtu, čiže z nás všetkých. Spätné dotácie idú mimo diaľnic na podporu majetkov súkromných osôb. To znamená, že každý z nás podporuje súkromný majetok niekoho. Tak vzniká slovenská šachta, ktorú nepriamo podporuje každý z nás. To je priamy podraz Bruselu takým farizejským spôsobom. Je ešte mnoho negatívnych vecí, ktorými politici svojou neschopnosťou a najmä chamtivosťou po luxusnom živote, za 30 rokov obrali slovenský národ o normálny život.