Keď sledujete akými ľuďmi sa „skúsený právnik“ Robert Fico za svojej vlády obklopovali, z ktorých mal iba problémy, tak nielen členovia SMERU, ale aj bežný občan nemôže uveriť, ako to bývalý premier chcel presadzovať líniu ľavicovej strany.
V prvom rade dosadil do význanmého kresla ministra zahraničných vecí nie člena Smeru Lajčáka. Ten však nemá žiadne cítenie s ľavičiarskou politikou. Je to oddaný stúpenec západného svetového bodríka a petolízača amerických bosov, ktorý pri svojich vysokých postov v OSN slúži americkej politike a svojim osobným záujmom a nie Slovensku, alebo slovenskému ľudu.
Ako nestraník prijal za ministra financii Počiatka, ako syna človeka bohatéhho otca, ktorý ako veľvyslanec v Thajsku nepatril medzi nejakú chudobu a tobôž nie ako ľavicovo zmýšľajúci človek. Za jeho funkcii ministra sa dopustil viac kauz, ako bolo aj vidieť pri konfrontácii s gen. prokurátorom Trnkom.
Aby sa Fico blysol pred opozíciou, menoval za ministra hospodárstva zarytého pravicového podliaka Malatinského, ktorý ako veľkopodnikateľ žil na vysokej úrovni. Pomerne rýchlo sa ho zbavil, keď ho prekukol.
Ďalšiu osobu prijal za ministerku zdravotníctva práve z PENTY Zvolenskú, za ktorej bolo mnoho prešľapov, predražené CT a podobne. Za krátko sa jej zbavil, keď videl, že šľapol vedľa.
Potom prijal Druckera, ktorý mal veľmi pochybné pozadie s pravicovými kumpánmi – oligarchami ako riaditeľ pošty. Teraz vidíme, že to nie je nijaký ľavicový človek, ktorý by mal záujem o riešenie problémov bežných ľudí.
Následne za ním prišla Kálavská, ktorá nezapadla do ľavicového systému lebo nakoniec urobila nejakú reformu, s ktorou sám Fico nesúhlasil. Musela následne odísť.
Neodhadol, resp. nekontroloval ministrov od Slotu z SNS, ktorý za podvody teraz sedia v base.
Mimo iného neodhadol situáciu ako kandidát na prezidenta. Kde mu robil volebnú kampaň Maďarič, ktorý ako bolo vidieť neskôr, nechal ho v kaši a odišiel aj zo SMERU.
Mimo týchto sa obklopil s viacerými ľuďmi, ktorí fungovali v mnohých funkciách mimo vlády, ako rôzni riaditelia významných podnikov, čiže oligarchov, ktorí reprezentovali rôzne kauzy ako keď zachraňoval Širokého v Doprastave, Bodorovcov naviazaných na Richtera, atď, atď.
Celkové možno konštatovať, že taký právnik s veľkou praxou, podľa mňa zlyhal mnohokrát v stratégii a v predvídavosti okolnosti, ktoré ho napokon dobehli. Tým si vykopal svoju terajšiu pozíciu do budúcna aj stratu SMERU v politike.