Extrémizmus je určitý prúd spoločnosti, ktorému je pripisované porušovanie základných etických, právnych, ekonomických, sociálnych a iných spoločenských štandardov, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre spoločnosť.
V takomto prípade politickí predstavitelia počnúc Havlom, pokračujúc Mečiarom a Čarnogurským doslova extrémne vykastrovali slovenský priemysel a poľnohospodárstvo a tak dopustili sa ako extrémisti nebezpečných činností pre slovenský národ. Extrémnou protištátnou činnosťou Dzurindovej vlády a taktiež Miklošovou privatizáciou, ktorí obrali slovenský národ o veľké strategické hodnoty, vytvorené našimi otcami a starými otcami za bývalého režimu. Tak podobne pokračovalo extrémne tunelovanie slovenského hospodárstva ako za vlády Radičovej a rozkrádaním štátnych prostriedkov činovníkmi Slovenskej národnej strany na čele so Slotom a taktiež za poslednej vlády Smeru. To sú jednoznačné činy extrémistického chovania sa novodobých vlád a novodobých politikov na Slovensku.
Keď vznikajú prúdy nespokojných čestných ľudí, čo kritizujú takéto extrémistické správanie, tak tie prúdy a tie strany sú označkované všetkými médiami za extrémistov. Čo to je vlastne za spoločnosť? Tí, ktorí poukazujú na rabovanie Slovenska, na rozkrádanie, na podvody a machinácie v súdnictve a prokuratúre sú vraj extrémisti? Tak už konečne dosť s hlúpym osočovaním. Mnohí politici si osvojili slovo extrémizmus, ani nevedia čo to znamená, len trieskajú bludy hlava nehlava. Národ slovenský už ozaj osprostel. Keď Kotleba, alebo zo strany ĽSNS, alebo Harabín zo strany Vlasť kritizujú činnosť EU, prípadne NATO a prinášajú mnohé dobré návrhy pre lepší život ľudí na Slovensku, tak ich ostatní zámerne označujú ako extrémistov. Nehovoriac už o stranách ako je PS, SaS, alebo Kisková strana, ktorých zásady sú založené na úžerníctve, obohacovaniu sa na drogách a vykorisťovaním človeka človekom, možno jednoznačne označiť za extrémne, čiže škodlivé a nebezpečné pre slovenský ľud a slovenskú spoločnosť. Tak kto sú vlastne extrémisti?