Dňa 7.12.2019 sa v televízii Ta3 viedla diskusia o ľuďoch, ktorí žijú na ulici, čiže o bezdomovcoch. Prekvapila má informácia, že na celom svete existuje počet ľudí bez domova cca do 1 miliardy. Je to alarmujúci stav kapitalistického sveta. No iba v samotnej Bratislave odhaduje sa ich počet vyše 4000 a tento počet sa neustále zvyšuje. Je to ozaj alarmujúce ako sa štát v dnešnej dobe na Slovensku od roku 1989 stará o ľudí, ktorí sa dostali z rôznych dôvodov do bezvýchodiskového stavu. Namiesto toho, aby sa predchádzalo takýmto situáciám, neschopnosť kapitalistickej vlády nie je predchádzať takýmto stavom, ale iba prenechať starostlivosť na mimovládne charitatívne organizácie, ktorých starostlivosť je iba v tom, aby nezomierali ľudia na ulici najmä v zimnom období.
Ľudia, ktorí predtým žili normálnym životom, mnohokrát aj vzdelaní jednotlivci sa dostávajú do situácii ako bezdomovci z rôznych dôvodov. Či už je to rozvod manželstiev, alkohol, drogy, domáce násilie, nesplácanie úverov, mnohé exekúcie, strach z krachu firiem, stresy z obavy o prácu a strata živobytia, atď. Všetky tieto neduhy a problémy vyplývajú z nových podmienok života kapitalistickej spoločnosti. Za socializmu sme pojem bezdomovec nepoznali, lebo každý bol povinný pracovať a tým bol zabezpečený. Drogy neexistovali, domáce násilníci a alkoholici boli braní do záchytky, kde museli zaplatiť za nocľah a mimo toho mali problémy na pracovisku, pri rozvodoch sa vždy vyriešil aj spôsob bývania, strach z krachu firiem nemohol byť, nakoľko súkromníci nevlastnili žiadne firmy, strach o stratu práce a živobytia nebol, lebo práca bola povinnosťou. Sociálny systém bol spravodlivý pre každého. To, čo teraz nazýva vláda sociálny systém, je nejaký kapitalistický paškvil, ktorý nemôže by nazývaný vôbec sociálnym systémom.
Vláda by mala sa postarať o to, ako predísť bezdomovectvu a nie riešiť následne tieto problémy nejakými charitami. Za socializmu štát nepotreboval žiadne charity, žiadnych mníchov, žiadne dobročinné organizácie, žiadne zbierky ako teraz dennodenne vidíme ľudí chodiť po uliciach a zberať peniaze a mimo toho už aj televízne spoločnosti sa podujali na zbierky, čo je trápne pre vládu. Je to typicky systém vo všetkých kapitalistických štátoch. Milióny idú oligarchom, domácej a zahraničnej šľache, ale chýbajú peniaze na riešenie bežných problémov národa na Slovensku.