Nastolením novodobého kapitalizmu na Slovensku po roku 1989 sa zmenil systém zdaňovania ako právnických, tak aj fyzických osôb. V rámci daňových platieb existuje aj odpočet z platby daní. Medzi takýto odpočet patrí aj 2 % daň platená priamo určitým neštátnym organizáciám, ktorých činnosť súvisí „akože“ so zdravím, náboženskými aktivitami, životným prostredím, športom a rôznymi inými aktivitami. Táto časť daní predstavuje značné množstvo prostriedkov, ktoré znamenajú odliv od štátneho rozpočtu a v mnohých prípadoch sú zneužívané na rôzne špekulatívne účely a obohacovanie sa aktivistov – špekulantov. Takto štát prichádza o značné financie, ktoré sa používajú aj na financovanie nepotrebných a dokonca štátu škodlivých činností. Som toho názoru, že akékoľvek 2 % krátenie štátneho rozpočtu je veľké negatívum, ktoré sa zaviedlo po vzore iných kapitalistických štátov aj na Slovensku.
Rôzne činností, o ktoré by sa mal starať štát, prenechávajú sa na náhodilé neplánované a nekompetentné aktivity. Pokiaľ v minulom období sa štát staral o všetky činností svojich občanov, včítane športu, ktorý bol na oveľa vyššej úrovni oproti súčasnému systému, kde teraz ide iba o biznis a nie o čistý a najmä masový šport, ktorý má slúžiť pre zdravý vývoj spoločnosti. Peniaze, ktoré neodvádzajú právnické osoby štátu miznú v rukách súkromných majiteľov športových klubov a pokiaľ mladý človek chce športovať, musí si hradiť všetky náklady sám. V iných prípadoch vznikajú rôzne tzv. neziskové organizácie, ktoré sú nezmyselné a nepodstatné pre štát, akurát že bezpracne sa priživujú za pekný peniaz od sponzorov. Markantný prípad je nejaké „hájkové ekonomické učinkovanie, pofiderná inštitúcia IURIS, rôzne inštitúcie pre politické predpovede volieb, rôzne sociologické a politologické združenia dokonca podporované štátom, priživujú sa na týchto peniazoch a taktiež na peniazoch štátu aj cirkevné organizácie, ktoré sú možno bohatšie ako štát, atď., atď. Je to humbunk v štáte, a takáto činnosť podporovaná 2.%-centnými dotáciami, je skutočná anarchia v štáte.
Za minulého režimu nebolo potrebné žiadnych takýchto príživníckych inštitúcií, všetko sa to riadilo štátom a predchádzalo sa rôznym únikom peňazí a bezdôvodným sa obohacovaním. Preto bolo peňazí dosť ako pre zdravotníctvo, tak aj pre školstvo a dôchodky. Teraz tento špekulatívny systém nahráva iba podvodníkom a tým, ktorí sa bezpracne priživujú na prostriedkoch daňových poplatníkov.