Keď zomrie akýkoľvek človek, je potrebné, aby sa mu vzdala dôstojná pocta. Keď zomrie nejaký významný vedec, architekt, staviteľ, vynálezca a podobne, nenájdete v médiach ani zmienku. No keď zomrie herec, alebo spevák, či nejaký smotankový niktoš, tak média nevedia nájsť konca ovácií. Posledne, keď zomrel herec Gaijžberg, tak nekonečné chválospevy zo života, ako celý svet plače, akého významného človeka sme stratili a podobne. Tu vidieť privilégia nielen pre politikov, ale najmä pre hercov a spevákov, dokonca sám „veľký“ prezident Kiska potreboval sa zmieniť o ňom ako o významnej osobe. Pre nás, bežných občanov tejto republiky bol obyčajný človek ako každý iný. Nie menej významný je akýkoľvek baník a ťažko pracujúci človek, ale nikto o týchto ani okom nemihne. V poslednom čase pre všetky média, najvýznamnejší ľudia sú len politici, herci, speváci a nejakí smotankoví flagači, ktorí sa len hrajú a nič konkrétne nerobia. Toto je fenomén novodobej spoločnosti. Média ich vynášajú do vesmírneho neba ako „hviezdy“. Kadejaká po…ná 20 ročná herečka je už hviezda, všetci sú hviezdy, ktoré po javiskách sa len preháňajú s hlúposťami, nič iné ako he he he, be be be, váľanie sa po javisku a podobne. Na toto sa naši občania chodia pozerať a dokonca s povinnosti aj im tlieskajú, aby hlúpo nevyzerali. Toto naše novodobé média dvíhajú do nebies a vznášajú obrovskú slávu a prehnané ovácie ako posledne o nebohom Gajžbergovi, o ktorom slovenský národ nevie aby také svetoborné niečo pre Slovensko urobil. Možno to všetko je aj pre jeho pôvod.