Pred 30. rokmi sme nepoznali čo je to bezdomovec a čo je to charita. Štát sa dokázal postarať o každého človeka za bývalej Československej republiky. Každý zdravý občan musel pracovať a nemal času na bláznovstvo a zlodejinu, ktorá sa teraz dennodenne deje. Dušujeme sa, že sme nejaký kresťanský štát, no duchovní predstavení namiesto toho, aby svojou silou kresťanskej viery aktívne pôsobili na politikov a vládu proti vzniku akýchkoľvek bezdomovcov v štáte, starajú sa iba ako charitou tak, aby iba pomalšie bezdomovci zomierali a tak predlžovali im ich trpenie. Robme niečo, aby žiaden bezdomovec nikdy nebol na Slovensku a nie aby sme museli charitami pomáhať trpiacim. Hanba tomuto zločineckému režimu, ktorý si nevie uctiť človeka. Viac tento režim sa stará o zvieratá, ako o ľudí.