Pred rokom 1989 nevedel som ako vyzerajú bezdomovci. Za socializmu každý zdravý človek bol povinný pracovať, včítane rómskeho obyvateľstva, žiadni bezdomovci neexistovali. Nikto sa nemohol flákať a žiť ako parazit. Prevratom prišiel nový režim a s nim sa všetko prevrátilo naruby. Vznikla masa nezamestnaných, vznikla masa chudobných a mnohí prišli o všetok majetok, ktorý pred časom vlastnili, čím sa stali z nich bezdomovci. Vznika na Slovensku nová profesia – exekútori, ktorí poverení bankami a štátnymi inštitúciami obrali ľudí o to posledné a padli na dno spoločnosti, bez práce, bez strechy nad hlavou, umierajúci od zimy a od hladu. Počet týchto ľudí sa každým dňom zvyšuje a tak na Slovensku vznikla mnohotisícová armáda ťažko skúšaných ľudských bytostí. V dnešnej dobe sa tento režim na Slovensku stará o zvieratá lepšie ako o človeka. Prijímajú sa zákony o ochrane zvierat, pripravujú sa rôzne útulky, ale o ochranu človeka bez domova tento štát nemá záujem sa starať.
Pozrel som si nedeľnú reláciu, v ktorej bola iba konštatácia, že najmä v hlavnom meste je mnoho bezdomovcov a čo vlastne s nimi?. Maďari vyhnali svojich bezdomovcov z centra na perifériu a v Bratislave je vraj snaha pre časť bezdomovcov poskytnúť nejaký dočasný útulok v zime. Odkázanosť na nejaké charity? Týmto nevyriešime problém bezdomovcov, ale iba oddiaľujeme ich ťažké položenie. Kde je tu štát? Týmto ľuďom život už je iba na obtiaž, preto sa utiekajú k alkoholu, ktorý umožňuje na chvíľu zabudnúť na problémy. Vy prachatí, ktorí v perinách sa váľate, skúste si predstaviť pri mínus 20 stupňovom mraze spať pod mostom!!! Preto odsudzujme štát a tento hnusný režim, ktorý to spôsobil a nie tých ťažko skúšaných ľudí. Tento režim, ktorý nepozná slovo „ľudskosť“, ale iba slovo „kapitál, zisky a peniaze“. To je alfou a omegou dnešného režimu na Slovensku. Však pán Sulík?, či Kiska? Človek, ako ľudská bytosť stratil význam v tejto spoločnosti, ale význam má iba ten, kto má peniaze, ako politici, oligarchovia, celebrity a ostatná finančná háveď.
Hlavným cieľom vlády a tejto spoločnosti by malo byť o d s t r á n e n i e bezdomovectva v našej krajine. Nie iba udržiavať tento neľudský systém. No kapitalistický režim to nedovolí, lebo nie je tu demokracia, ale marazmus. Od II. svetovej vojny za takmer za 50 rokov až do roku 1989 sme slovo „bezdomovec“ nepoznali, vláda si vážila ľudí, aj toho posledného cigána, no teraz sme zničili ľudskú dôstojnosť, kde starci a starenky, ktorí budovali tento štát, musia bývať pod mostami a v kanáloch. Tak sme dopracovali a už nikdy žiadne štrnganie kľúčmi, ktoré nás od roku 1989 vrhlo do nešťastia a zobralo ľuďom ľudskú dôstojnosť.