V európskom parlamente dominuje predátorský systém presadzovania straníckosti a jednotlivých frakcií. Vedenie EU a jej parlament nemá tendenciu vytvoriť systém, ktorý by zaručoval lepší život stovkám miliónom bežných ľudských bytostí v Európe, ale je to boj o mocenské postavenie tej-ktorej frakcie a tej-ktorej strany do nej patriacej. Tu platí zásada, že „väčší berie“. Množstvo problémov, ktoré európsky parlament rieši, sú trenice medzi straníckymi zoskupeniami, čiže frakciami. Každý presadzuje svoje potreby a požiadavky, bez toho, či to európskemu národu škodí, alebo nie. Vedenie EU a európsky parlament sa za uplynulé roky dopustili množstva chýb ako napr. posledne migrantská politika. Často sa európsky parlament zaoberá s banálnymi nariadeniami a vydávanými zákonmi. Európska únia nie je spolok európskych štátov, ktorá by riešila potreby týchto štátov, ale je to spolok straníckych zoskupení, ktorá rieši iba požiadavky straníckych frakcií.
Jeden z najväčších problémov je systém zastúpenia jednotlivých štátov v parlamente. Nakoľko veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko a ďalšie, zastupuje 90, 80, alebo 70 poslancov, ktorí počtom hlasov dominujú a prehlasujú čokoľvek. Také Slovensko, Estónsko, Malta a pod. sú iba do počtu a pri nejakom presadzovaní svojich štátnych záujmov sú veľkou nulou v tomto bruselskom bordeli frakčného boja. Preto najsprávnejšie by bolo určiť jednotný počet poslancov z každého štátu tak, aby každý štát dosadil svojich voličov z dominantnej strany, ktorá vzišla z volieb v príslušnom štáte a nie dosadiť mnohonásobné stranícke zastúpenia, ktoré vedú iba k hádkam a presadzovaniu záujmov desiatkam rôznych, niekedy až primitívnych a sebeckých záujmov tej-ktorej strany, alebo ich frakčnému zoskupeniu. Také Slovensko, alebo iný malý štát nemôže byť podnajomníkom EU, lebo je odsúdené k tomu, čo nariadi Nemecko, Francúzsko a pod. Neznamená, že ten, alebo onen štát či má taký, alebo onaký počet obyvateľov, štáty by mali byť rovnocenné, lebo inak nikdy nebude spravodlivosť v EU. Z uvedených dôvodov hrozí v budúcnosti aj vystúpenie niektorých štátov z EU, tak ako sa to udialo s Anglickom, lebo Anglicko ako bývalá svetová veľmoc, neznášalo dominantné mocenské postavenie Nemecka a Francúzska v EU.