Politici, pedagógovia i celá spoločnosť nadáva na mizériu nášho školstva. Všetky vlády od roku 1989 sa priam pretekajú v tom, aké zmeny a reformy v školstve je potrebné uskutočniť a stále je to úbohé. Naše školstvo za socializmu bolo na vysokej úrovni, pokiaľ neprišli tí, ktorí z nenávisti k bývalému režimu zničili všetko, čo sa zničiť dalo. Teraz sa pripravuje zase nejaká reforma, ktorá už má svojich kritikov a zase to bude len nejaký paškvil. Riadenie školstva sa rozdelilo medzi štát a územné celky, ktoré takto nedokážu vytvoriť vyhovujúci systém výchovy odborníkov pre národne hospodárstvo. Vznikla v školstve anarchia, lebo podľa liberálov všetko vyrieši trh, ale v školstve to neplatí. Je to absolútny sebaklam. Školstvo má byť štátne a riadené z centra. Doterajší liberalizmus vytvoril na malom Slovensku množstvo (vyše 30) vysoký škôl. Takmer v každej dedine máme nejakú súkromnú univerzitu. Nie že by boli potrebné, ale preto, aby sa zo škôl urobil biznis a obohacovanie sa na úkor štátu. Dnešný biznisový systém školstva znamená, že počet študentov rovná sa množstvu peňazí, čo degeneruje úroveň škôl. Snahou je udržať si čo najväčší počet študentov, hoci vychovávať aj hlupákov a nepotrebných absolventov pre štát. Tak ako sa vraciame k systému duálneho vzdelávania, ktoré vynikajúco fungovalo za socializmu, tak je potrebné sa úplne vrátiť k centrálnemu systému riadenia celého školstva. Doposiaľ, každý územný celok, prípadne okres si tvorí vlastné potreby absolventov, bez ohľadu na náväznosti iných okresov na Slovensku. Tak vznikajú disproporcie a množstvo absolventov, ktorí sa nemajú kde zamestnať. Tu musí nastať dlhodobá plánovitosť a prognózy pre zosúladenie potrieb a zdrojov pracovných síl z hľadiska štruktúry hospodárstva štátu. Za tým účelom školstvo musí byť riadené z centra a preto patri do rúk štátu a nie nejakým územným celkom, kde pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Mimo iného na výchovu absolventov všetkých škôl štát vynakladá značné finančné prostriedky. Hotových absolventov si preberajú od štátu súkromné naše i zahraničné spoločností bez toho aby sa na tom finančne podieľali. Vzhľadom na to, že existuje aj trh pracovných síl, mali by sa súkromné spoločností podieľať finančne na výchove, alebo platiť štátu za výchovu absolventov. Taktiež je treba riešiť odliv absolventov do zahraničia. Pokiaľ absolvent odíde do zahraničia, mal by štátu pred odchodom uhradiť vynaložené prostriedky na jeho výchovu, prípadne zaviazať odpracovať doma určitý počet rokov. Keď biznis, tak biznis aj v tomto smere. Štúdium na súkromných a katolíckych školách by mali hradiť výlučne rodičia, alebo katolícka spoločnosť, tak ako je to v USA, odkiaľ si berieme iné vzory. Financovanie týchto škôl by nemal zabezpečovať štát. Keď si niekto zo škôl chce robiť svoj biznis, nech sa stará aj o financovanie tohto biznisu, tak ako je to v iných sférach našej spoločnosti.