Keď si to tak zrátame, na Slovensku len malý počet ľudí pracuje vo výrobnej sfére. Prevažná väčšina obyvateľstva okrem detí a dôchodcov buď vôbec nepracuje, alebo pracuje v nevýrobnej sfére, to znamená, že nevytára materiálne hodnoty. Mnohí pracujú v takých odvetviach, kde iba prelievajú peniaze, alebo kapitál z jednej organizácie do druhej, prípadne od jednej osoby k druhej, pri čom žiadna tvorba nových hodnôt nevzniká. Sú to predovšetkým nasledovné profesie:
Právnici, politici, policajti, sudcovia, bankári, poisťováci, speváci, herci, divadelní pracovníci, pracovníci herní a hráčskych organizácií, futbalisti, hokejisti a všetci profesionáli športovci, hudobníci, štátni úradníci, poslanci, študenti, obchodníci, učitelia, upratovači, veštiari, duchovenstvo, čašníci, armáda, historici, politológovia, sociológovia, rôzne služby, agentúry, mimovládne a neziskové organizácie, a mnoho ďalších. Predstavte si, že tento obrovský počet ľudí v našom štáte žije tak, že namiesto tvorby hodnôt si len presúvajú peniaze medzi sebou. Politici a množstvo iných „mimoriadne vzdelaných“, ktorí nevidia od nosa ďalej stále omieľajú len problém počtu dôchodcov. Ale treba prehodnotiť počty neproduktívnych profesií. V dnešnom systéme majú najschodnejšiu životnú cestu nie tí, ktorí tvrdo pracujú kdesi pri páse vo výrobe, ale tí, ktorí sa hrajú, buď ako herci, speváci, hudobníci, športovci, ale i ďalší, ktorí sa hrajú na dôležitých politikov. Mimo hráčov tento systém nahráva taktiež aj zlodejom a podvodníkom. Tento režim má za cieľ utlmiť a opojiť pracujúci národ hrami, aby zabudol na všedný ťažký život a ešte politici premýšľajú nad tým, ako predlžovať pracujúcim vek odchodu do dôchodku.