Vzhľadom na to, že prevažná väčšina veľkých firiem a spoločností na Slovensku je v rukách zahraničného kapitálu, je značný odliv financií do zahraničia. Preto možno konštatovať, že slovenská vláda disponuje iba s omrvinkami z HDP vyrobeného za daný rok na Slovensku, ktoré dostáva iba vo forme daní. Z uvedených dôvodov nie je dostatočné množstvo financií v štáte a týmto je problém financovať výdaje na školstvo, zdravotníctvo, výstavbu infraštruktúry, dôchodky, materské a sociálne príspevky, mzdy štátnych zamestnancov, a podobne. Nedostatočné znalosti ľudí o týchto kapitalistických výrobných vzťahov vytvárajú priestor iba pre nadávanie na vládu, že je všetko podfinancované, čo je pravda už od vzniku tohto režimu od roku 1989 a pri tom ešte treba podotknúť, že množstvo ľudí žije pod hranicou chudoby.
Významné miesto v tomto systéme má príprava absolventov stredných a vysokých škôl pre potreby národného hospodárstva. Je jednoznačné, že hospodárske výsledky netvoria majitelia firiem, ale mozgy zamestnancov ako projektantov, výskumníkov, manažérov, technikov a ruky zamestnancov. Majitelia vložia iba peniaze a to je všetko. Pri tom majiteľ oproti zamestnancovi si privlastňuje výsledok niekedy až 100 ku 1, možno aj 500 ku 1.
Je tu jedna dilema. Absolventov stredných a vysokých škôl pre potreby hospodárstva pripravuje štát. Na vyškolenie takýchto absolventov štát vynakladá značné prostriedky. Pri tom súkromné firmy sa nepodieľajú vôbec na príprave absolventov, ale dostávajú ich hotových ako na tácni. Akurát ich krátko zaškolia a to je všetko. Už v minulom režime každý podnik si pripravoval svojich zamestnancov napríklad vlastným financovaním učilíšť.
Podľa môjho názoru by každá súkromná spoločnosť mala zaplatiť štátu za prijatého stredného, vysokoškolského alebo iného druhu absolventa v hodnote, ktorú štát vynaložil na jeho štúdium. Najmarkantnejší príklad je u lekára, ktorý absolvoval 3 roky strednej školy a ďalších 6 rokov medicíny, čiže 9 rokov vynakladal štát financie na jeho vyškolenie a ktorého prijme súkromná nemocnica len tak, ako keby z neba spadol. Ako k tomu dôjde štát, aby len financoval a výsledky zožal niekto, kto je protipólom štátu?. Financovanie štátneho základného školstva samozrejme prináleží štátu. V minulom režime boli všetky podniky štátne, tak štát si aj pripravoval svojich absolventov, ale aj podniky k tomu prispievali. Teraz si musíme uvedomiť, že situácia je iná.
Mimo toho chcel by som podotknúť, že na súkromné, prípadne cirkevné školy by vôbec nemal prispievať štát. Pokiaľ si niekto zriadi svoju akúkoľvek firmu, prípadne školu mal by si ju financovať sám, alebo uplatniť školné od rodičov, ktorí svoje deti dali do týchto škôl. Možno pripomenúť, že cirkev disponuje s takými obrovskými majetkami, že keď vystačí s financovaním cirkevných televízií, financovať rôzne akcie v rámci Don Bosco, prípadne zahraničných akcií, tak kľudne môže financovať aj svojich žiakov. Pri tom štát financuje celú činnosť cirkvi. Odluka štátu od cirkvi by bola najideálnešia forma, tak ako je tomu v USA.