V súčasnom systéme delenia hodnôt a majetkov v štáte určuje súkromný kapitál. Fabriky, banky, poisťovne, supermarkety a ostatné národné i nadnárodné súkromné spoločnosti rozhodujú o tom, že do súkromných rúk sa dostáva 80 % celkových vyprodukovaných hodnôt v štáte. Zbytok 20 % ostáva pre štát, to znamená, že štát je chudobný a bohatý je súkromný sektor. Nie je div, keď sa pozriete na vybavenie bank, poisťovní, cirkevných rezidencií, rôznych auparkov, rôznych súkromných spoločností, kde na každom kroku sú pohyblivé schody, výťahy, luxusné sedačky vyzdobené luxusnou výzdobou, atď, atď. Pozrime sa ako vyzerajú železničné stanice napr. v Bratislave, Nitre, Martine atď., ako vyzerajú podchody, verejné toalety, ako vyzerajú autobusové stanice, vybité cesty a chodníky, všade je množstvo špiny,lebo nie sú peniaze na upratovanie, v parkoch nie sú lavičky pre ľudí, ale drahých súkromných bilbordov pri cestách je neurekom. Súkromníci míňajú peniaze na rôzne sponzorovanie športových, automobilových pretekov, vlastných golfových ihrísk rekreačných a mnohých iných aj zbytočných aktivít. Nenormálne prostriedky vynakladajú na reklamu, milióny ton papiera dávajú supermarkety na letáky, koľko kníh pre školy by sa mohlo za ten papier vytlačiť, atď. Niektoré súkromné spoločnosti nevedia čo s peniazmi robiť. V USA si dokonca kupujú ostrovy a miesta na mesiaci. Vzhľadom k tomu, že súkromná sféra disponuje kapitálom, riadi spoločnosť podľa svojich predstáv. Preto neočakávajme od akejkoľvek vlády na Slovensku že vyrieši nežiaducu situáciu v zdravotníctve, v školstve a podobne. Keď si predstavíme ešte k tomu korupcie, ktoré existujú v každom kapitalistickom štáte, tak vždy bude nedostatok peňazí pre občanov, lebo peniaze tečú inými cestami. Preto jestvujú obrovské disproporcie medzi možnosťami štátu a bohatstvom súkromných spoločnosti.