Ako je všeobecne známe, že demokracia znamená vládu ľudu. Toto pomenovanie pochádza z dôb starého Grécka, keď už v piatom storočí pred našim letopočtom bola volená tzv. Rada 500. Táto Rada v počte 500 členov zastupovala jednotlivé oblasti a títo zástupcovia rozhodovali o niektorých dôležitých spoločenských otázkach. Bol to určitý pokrok oproti rozhodnutiam jednotlivcov – monarchov, ako kráľov, cisárov, cárov a podobne.
Následne tento systém sa začal uplatňovať v novodobom systéme riadenia spoločností. Avšak teoreticky to iba vyzerá na demokraciu, ale v praxi je to stále len diktatúra väčšiny nad menšinou. Vo feudalizme bola to vláda panstva feudálov, kde zákony boli prispôsobované bohatej šľachte, kde práva boli prisudzované šľachte a povinnosti poddaným.
Ako je to v kapitalistickej spoločnosti? Podľa dlhodobých skúsenostiach napr. pri prezidentských voľbách v rôznych kapitalistických štátoch vieme, že prezidentmi sa stávajú iba maximálne bohatí ľudia, nakoľko voľby vyžadujú značné finančné prostriedky na volebnú kampaň. Príkladmi sú všetci americkí prezidenti, i ďalší, ako aj v našich podmienkach Klaus, Zeman, či Kováč, Porošenko, Kiska, atď.
Samotný volebný systém je postavený na tom, že voliči zaškrtávajú na volebných listinách mená ľudí, ktorých nikdy nepoznali a ani nevedia v čom a ako ich budú zastupovať. Zákony sú prispôsobované moci kapitálu a oligarchii, ktorá určuje akou cestou sa bude uberať spoločnosť. S demokraciou má to spoločné len v tom, že národ naslepo si zvolí niekoho, kto mu potom diktuje vo forme tvorby zákonov, ktoré vytvárajú podmienky na jednej strane pre rozvoj bohatých a na druhej strane vykorisťovanie a chudobu. V zásade je to jednoznačný diktát, a to diktát kapitálu!!!. Preto kapitalizmus nie je možné nazývať demokraciou. Je to iba masírovanie mozgov národu, že máme demokraciu. Každý z nás vidí, ako to v praxi vyzerá. Za jeden rok zvolení poslanci vytvoria tisíce zákonov, no stále nie sú dostatočne vyriešené pálčivé problémy spoločnosti pre bežných ľudí. Už 27 rokov sa trápime s množstvom problémov, ktoré nie a nie vyriešiť. Tento systém vytvára však nebývalé možností pre zlodejov a podvodníkov. Cieľom každého podnikateľa, každého kapitalistu, bankára a pod. je dosiahnutie čo najväčšieho zisku a nie aby lepšie fungovalo napr. zdravotníctvo, alebo školstvo a podobne (viď PENTA). Nikdy to nebude čo národ potrebuje, ale stále je to iba o tvorbe ziskov. Preto demokracia v kapitalizme neexistuje, ani nikdy existovať nebude..