V poslednom období na rôznych úrovniach prebieha hodnotenie ekonomickej a sociálnej úrovne života slovenskej spoločnosti v ktorej sa Slovensko nachádza od vzniku kapitalizmu po roku 1989. Pozitívne tento vývoj hodnotia predovšetkým politické špičky, od prezidenta počnúc, cez predstaviteľov vlády a SNR, ktoré dosahujú ročné príjmy od 100 000 do 600 000 eur. Ďalej sú to rôzni predstavitelia organizácií dotovaných zahraničným kapitálom, predstavitelia bank a poisťovní, ktoré sú v rukách západných spoločností, miestni podnikatelia väčších národných a nadnárodných spoločností, sudcovia, obhajcovia a neposlednom rade do tejto skupiny možno zaradiť aj výraznejšie platených zamestnancov v riadiacich funkciách. Hlavnou silou presadzujúcou súčasné spoločenské zriadenie sú predovšetkým televízne spoločnosti a všetky média, ktoré sú v rukách západných majiteľov, ktorí ovládli a sústavne ovplyvňujú povedomie obyvateľstva Slovenska. Najvyššie kapitálové špičky v štáte predstavujú ani nie 10 až 15 % obyvateľov Slovenska, to znamená tých, ktorí si užívajú luxusný život, alebo život nad štandard. Pri tom značné množstvo finančných prostriedkov odchádza mimo Slovenska. Drvivá väčšina nášho národa žije v chudobe. Buď ako zamestnaní, ktorí žijú z ruky do úst, nezamestnaní, s minimálnou mzdou pri živení napr. štvorčlennej rodiny, dôchodcovia a nezabúdajme na osamelé matky s deťmi, neprispôsobiví i množstvo bezdomovcov, ktorých každým rokom sa počet zväčšuje. Pri tom množstvo ľudí je v exekučnom konaní, ktorí kapitalistickými žralokmi prichádzajú o svoje majetky, domy, vyhadzovaní sú na ulicu a podobne.
Z hľadiska triednych rozdielov a neustále zvyšovanie rozdielov medzi bohatstvom a chudobou je možno charakterizovať, že kapitalizmus nepriniesol pre národ dobrý život, ale len pre privilegovanú spoločnosť, no priniesol značné množstvo negatívov. Keď k tomu pripočítame ďalšie negatívne javy, ako rozkradnutie majetku štátu, vraždy, mnoho samovražd, lúpeže, drogy, narastanie kriminality (už je málo žalárov, množstvo delikventov čaká na umiestnenie), mnoho súdnych sporov, nespokojnosť so súdnictvom, zničené školstvo, zdravotníctvo že je v úbohom stave a množia sa majetkové spory a okrádanie ľudí navzájom, atď., atď. To všetko si národ začína uvedomovať až teraz, že to čo pri štrnganí kľúčov v r. 1989 bolo sľúbené Havlovcami, Kňažkami, Budajmi a pod. je vôbec nesplniteľné. Vzniklo množstvo strán, ktoré nevraživým a neľudským spôsobom ako zvieratá medzi sebou bojujú. Keď vo francúzskej buržoáznej revolúcii sa riadili heslom: „sloboda, rovnosť, bratstvo“, u nás to vôbec neplatí. Kapitalizmus urobil z nás doslova zvieratá. Za peniaze každý každého by doslova zožral. Tento neľudský a žraločí systém, ktorý len preto nazývajú „demokraciou“, že národ hádže do urny volebné lístky, ale nevie aké krysy volí, ktorí následne robia rozhodnutia vo forme diktátu proti záujmov národa, čiže po voľbách je to diktatúra. Tí, ktorí žerú za naše peniaze z plných válovov, oblbujú nás, že sú demokrati. V skutočnosti cieľom politikov je nahonobiť si majetok a napchať svoje vrecká. Toto je čistokrvný kapitalizmus, ktorým nás tak nádherne klamú, že sa volá demokracia. Pri tom na každom kroku osočujú socializmus, ktorého sa tak veľmi boja.