Vážení priatelia, rád by som bol, keby sme sa pozreli trochu z nadhľadu na to ľudské spoločenstvo žijúce na tejto zemeguli. Spoločenský život ľudí je podmienený vzájomnou súčinnosťou, podporou a spoluprácou, nakoľko jednotlivec nemá žiadnu šancu sám prežiť. No spoločenské súžitie v histórii národov má aj iné stránky spoločenských vzťahov. Vznik vlastníckych vzťahov a prisvojovanie si majetkov urobilo z ľudí zákerných tvorov, využívaním všetkých prostriedkov na to, aby žili jedni na úkor druhých. Od čias otrokárskej, cez feudálnu spoločnosť, až doposiaľ do moderného kapitalizmu sa to uplatňuje v rôznych podobách a formách. Každý z histórie vie, že otroci pracovali na svojich otrokárov a poddaní na svojich feudálnych pánov. Teraz v súčasnom modernom kapitalistickom svete sa používajú už oveľa sofistikovanejšie metódy vykorisťovania človeka človekom. Keďže ešte stále existuje triedna spoločnosť, a to trieda zbohatlíkov – majiteľov výrobných prostriedkov, ktorí si užívajú luxusný život na úkor triedy námezdných pracovníkov, ktorí žijú prevažne v chudobe. Z toho dôvodu vznikali a stále vznikajú rôzne štrajky, vzbury, občianske i svetové vojny. Kto vlastne v ľudskej spoločnosti tento hnusný, nevraživý systém riadi? Veriaci si môžu dať otázku, je to Boh?, je to nejaký diabol? Prečo takto má fungovať spoločnosť? Však všetky náboženstva na celom svete kážu a neustále sa modlia k tomu, aby sa ľudia navzájom milovali, neubližovali si. No predsa je tomu naopak. Čomu sa to všetko pripisuje? Možno konštatovať iba jediné, a to majetnícke a vlastnícke vzťahy medzi ľuďmi, medzi národmi i medzi štátmi. Kto je bohatý, jeho chamtivosť mu káže byť ešte bohatší, štátnici svojou nenažranosťou si budujú väčšie a väčšie ríše. Celou históriou vznikali množstvami rôznych vojen obrovské impéria. Robia to ľudia, ktorí túžia po moci a moc má iba ten, kto disponuje majetkami a bohatstvom.
Vážení priatelia, položili ste si otázku, kde sa ten národ na tomto svete ponáhľa? Niekedy si myslím, že sme už mali byť v tridsiatom storočí. Každý bojuje o nejakú prioritu a pri tom využíva všetky prostriedky, ako tomu druhému podraziť nohy, aby dosiahol svoj cieľ. Mnohé firmy sveta v štátoch, ako sú napr. v USA, Nemecku, Južnej Kórey, Číne pod.), ženú svojich pracujúcich ako otrokov, a to za jediným cieľom, honbou za maximálnym ziskom. V poslednej dobe boli podobné odozvy aj na Slovensku u zahraničných firiem.
Život človeka je o niečom inom. Mnohí ľudia sa ženú denne od rána do večera za peniazmi, nemajú čas na seba, na rodinu, nemajú čas tie peniaze vôbec užiť a keď vôbec dosiahnú dôchodkový vek, tak od stresov a vyčerpania predčasne umierajú. Takto sa ľudia ponáhľajú do hrobu? Poviem vám čestne, že aj za minulého režimu sa pracovalo, lenže nie otročilo na nejakých pánov. Nebolo nám zapotreby vlastniť nejaké stotisícové mercedesy, jachty, prípadne lietadlá. Žilo sa hoci nie v prepychu, ale družnejšie a veselšie ako teraz. Ľudia boli šťastnejší a nebolo chudoby a bezdomovcov. Pri tom boli peniaze na obnovu vojnou zničené hospodárstvo, industrializáciu Slovenska, značnú výstavbu bytov, škôl, podnikov, elektrárni, priehrad, boli peniaze na výborné školstvo, taktiež na nemocnice, na lieky zadarmo a zdravotníctvo vôbec. Kapitalizmus nás ženie teraz ako zvieratá pod stresom, aby len sme neprišli o prácu. Snaha je vyžmýkať z ľudí čo najviac. Národ je čím ďalej viac chorý. Všetko to negatívne pôsobí na psychiku. Napr. v USA je najviac liečených ľudí u psychiatrov. Honba za majetkami v kapitalizme ženie ľudí a celý svet do záhuby. Nič iné nám nezostáva, len veriť, že tento psychiatrický systém raz sa zmení.