Pre každého kresťana by malo byť základným zákonom správania sa “ Desatoro Božich Prikázaní“, ktoré v dávnych časoch niekto z duchovenstva skomponoval a určil ich ako základný zákon veriacich kresťanov. No pokiaľ vidíme realitu, mnohí veriaci, pokiaľ sa učili katechizmus, vedia to iba odrecitovať, mnohí vôbec o tom ani nič nevedia, prípadne ostatní na to kašľu. Vyberme niektoré z nich, ktoré majú podstatný význam vzťahu jednotlivca k spoločnosti.
4.“ Cti otca i matku svoju.“ Ako bežne vidíme, deti dnes sú arogantné, rodičia sú im na obtiaž, dokonca každý deň vidíme ako deti rodičov trýznia a máme množstvo prípadov, keď pre peniaze deti dokážu zabíjať svojich rodičov. Napriek tomu, že vzniklo množstvo súkromných katolíckych škôl, správanie mládeže sa veľmi zhoršilo. Kto z vás vie na to odpovedať prečo?
5. „Nezabiješ.“ Po roku 1989 kresťanské Slovensko sa preslávilo ako krutý, vraždiaci sa národ. Dôvod? Prechod na súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, divoká privatizácia a vznik totálnej chudoby a bezdomovectva.
6. „Nezosmilníš“. Uvedené prikázanie už pre slovenských kresťanov zaniklo ako trieda. Nikto z novodobej mládeže, ba ani dospelých takéto niečo neuznáva. Slovenská kresťanská spoločnosť prezentovaná najmä médiami pozdvihla na vysoký stupeň sexomániu a úplne vymazala toto prikázanie zo sveta. Duchovenstvo čuší.
7.“Nepokradneš“. Tu sa naša kresťanská spoločnosť najviac preslávila. Množstvo kresťanov, ktorí stále navštevujú kostolné obrady, rôzne púte a kresťanské slávností, rôznym spôsobom kradne. Počnúc politickými predstaviteľmi, ktorí rozkradli ich rodičmi nahonobený majetok štátu v predošlom režime a stále veľkokrádežiami pokračujú celých 27 rokov doposiaľ. Mimo toho sa dejú tisíce rôznych krádeží takmer denne bežnými veriacimi jednak z nedostatku i chudoby a jednak cigánmi, ktorí žijú stále ako spodina spoločnosti. Toto prikázanie duchovenstvo už môže kľudne vymazať z desatora, lebo to nikto nedodržiava.
8.“Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.“ Čo k tomu dodať? Súkromné vlastníctvo prinieslo toľko nevraživosti v našej spoločnosti, ktoré ako kresťanský národ absolútne nezvládol. Každý je proti každému, chovanie sa ľudí pripomína zvieracie zvyky, každý každého by utopil v lyžičke vody. No najmarkantnejšie vidieť prejavy nášho predvoja – našich politikov a poslancov, ako v Národnej rade, tak aj mimo nej. Nielen, že krivé svedectva na súdoch, ale aj verdikty sudcov a krivé svedectvá delikventov, včítane obhájcov. Národ, ktorý sa rozdelil na bohatých a chudobných cíti potupu a nevraživosť. Vidíte, čo urobili s našim kresťanským národom vlastnícke vzťahy?
9.“Nepožiadaš manželku blížneho svojho“. Ťažko niečo dobré k tomu pripomínať. Národ vidí k čomu kresťanská spoločnosť dospela najme denne v televízii, v rôznych seriáloch, súdnymi spormi a pod. Vďaka tomu problému stúpla rozvodovosť na Slovensku s tým, že sa rozvádza až 50 % manželstiev. Rúti sa aj táto dogma do neznáma.
10.“Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je“. Toto prikázanie je šité na mieru spoločnosti, ktorej základom je súkromné vlastníctvo. Majetky, je to jeden z najväčších problémov tejto novodobej spoločnosti. Kvôli majetkom existujú najzúrivejšie boje medzi ľuďmi. Nielenže nepožiadaš, ale násilne prisvojíš si majetok blížneho za každú cenu. Toto sa deje na každom kroku v našej spoločnosti a my si hovoríme, že sme veriaci kresťania? Čo my kresťania vôbec dodržujeme? Má vôbec zmysel hovoriť, že sme nejaká kresťanská spoločnosť? Len s tým, že na papieri máme zmluvu s Vatikánom, ktorý je nekresťansky bohatý a národ na svete od biedy a hladu umiera.
Tak k čomu je nejaké desatoro? O Slovensku je možno hovoriť ako o kresťanskom národe? Nestačí len chodiť do kostola, na púte, účinkovať v kostolných spevokoloch, prezentovať sa v televíznych programoch o tom ako nás Boh miluje a podobne. Kresťanov by mali prezentovať skutky a nie reči.