Kapitalizmus, ktorý bol na Slovensku nastolený po roku 1989, vyznačuje sa tým, že výrobné prostriedky prešli do rúk súkromných spoločností a slovenská spoločnosť sa rozdelila na triedy bohatých a chudobných. Je to trieda vlastníkov, ktorá predstavuje bohatú časť a trieda nevlastníkov, čiže zamestnancov, alebo nezamestnaných, ktorá predstavuje chudobnú časť obyvateľstva nášho štátu. V ľudovodemokratickom a socialistickom zriadení, kde každý človek v pracovnom procese bol iba zamestnancom a mimo platov všetky príjmy štátu išli do štátneho rozpočtu, ktoré následne boli prerozdeľované podľa celonárodných potrieb a dôležitosti ich použitia. Vzhľadom k tomu, že zisky nešli do rúk súkromníkov, nadnárodných spoločností a nadnárodných bank, pri tom väčšinou do zahraničia, ale ostávali doma, preto bolo dostatok peňazí ako na zdravotníctvo, tak aj na školstvo, výstavbu podnikových a štátnych bytov, škôl, elektrátni i na dôchodky, čo teraz je každodenným a neriešiteľným problémom na Slovensku. Dnešné Slovensko je poznačené tým, že narastajú značné rozdiely medzi príjmami bohatých a príjmami radového obyvateľstva, ktoré ako nožnice sa stále otvárajú viac a viac. Bohatí sú stále bohatší a chudobní stále chudobnejší. (Keď porovnáme politika, ktorý má ročný príjem 500 000 eur, za desať rokov bude mať 5 miliónov, bežný pracovník, ktorý má príjem cca 6 000 eur ročne, za desať rokov bude mať 60 000 eur. Rozdiel za rok je 494 000 eur a rozdiel za desať rokov bude 4 940 000 eur!!!) .Tento systém spôsobuje, že z celkového HDP vyprodukovaného za príslušné obdobie podstatná časť ide do súkromných rúk, najmä do zahraničia a štátu idú iba omrvinky vo forme daní. Keď k tomu pripočítame divokú privatizáciu, lacný predaj našich podnikov oligarchom, do zahraničia a rozkrádanie štátnych prostriedkov, nikdy nebude mať štát dosť peňazí ani na cesty, ani na školstvo, zdravotníctvo, platy zamestnancov štátnej sféry i dôchodky pre seniorov a hendikepovaných ľudí. Keď to zoberieme percentuálne, tak bohatí, ktorých je cca 10 % obyvateľstva Slovenska vlastnia viac ako 80 % všetkého majetku Slovenska. Vzhľadom k tomu, že štát nedokáže uspokojiť potreby obyvateľstva, ako náhradu robia charity a neziskové organizácie rôzne zbierky, čo je hanbou tohto štátu, keď po mestách chodia dievčatá a chlapci s krabicami a žobrú peniaze.
Mimo iného divím sa súčasným ekonómom z akadémie vied ako hlupákom, ktorí tvrdia, že úbytok práceschopného obyvateľstva bude mať vplyv na vyplácanie dôchodkov v budúcnosti. Pri tom si neuvedomujú, že pol miliónové ročné príjmy politikov a miliónové príjmy podnikateľov a oligarchov a odliv peňazí do zahraničia, tie ovplyvňujú nedostatok prostriedkov na dôchodky. Za druhé, vysoká automatizácia a robotizácia ovplyvni vysokú produktivitu práce. Ten výsledok by mal sa prejaviť vo zvýšených prostriedkov pre celý národ. Tak výška dôchodkov vôbec nebude v budúcnosti závislá na počte práceschopného obyvateľstva. Súčasne myslenie ekonómov je ovplyvnené dnešným stavom uplatnenia kapitálu vo výrobnom procese. Tak jednoznačne bohatý súkromný sektor určuje chod chudobného štátu. V tomto systéme hoci sa zmení vláda akokoľvek, žiadna tento problém nevyrieši.