Herci a dosky

16. októbra 2017, miramar, Nezaradené

Včera večer t.j. 15.10. na televíznej obrazovke uvádzali oceňovanie hercov nejakou doskou. Pripadalo mi to, ako keby zo starej šopy vytiahli kus ošarpanej, polmetrovej dosky na ktorej bolo napísané meno oceneného herca, režiséra a pod. Od moderátorov som sa dozvedel, že na Slovensku je najviac hercov na obyvateľa na svete. Za posledných 27 rokov herecké školy vychrlili tisíce hercov. Herectvo sa stalo povolaním kde sú peniaze, sláva a sami herci sa predstavujú ako keby mali najdôležitejšie remeslo na svete. O sebe hovoria aké je to ťažké povolanie. Keď sme videli, ako sa nakrúcajú seriály, tak také výkony dosiahne každý druhý žiak strednej školy. Keď tak zisťujete ktorí ľudia sa stávajú hercami, tak predovšetkým deti židovského pôvodu a tiež tí, ktorých rodičia boli tiež hercami. Zaujímavé je, že keby bolo také ťažké povolanie, uprednostňovali by dávať svoje detí za baníkov, zdravotné sestry, alebo hasičov, prípadne policajtov, alebo do armády. Videli ste už niekedy, že by žid bol baníkom? Vrátim sa k včerajšiemu oceňovaniu. Tí „ťažko pracujúci“ herci, ktorí sa celý život iba hrajú stále si pripravia pred národom nejaké nové ocenenia, ktoré značnými financiami podporujú sponzori a mimo toho idú tam financie aj od ministerstva kultúry, t.j. prostriedky z našich daní. Neviem, kto to bol za „umelca“, ktorý navrhol takú hnusnú dosku na ktorej bolo meno oceneného. Vyzeralo to pod úroveň. Podľa mňa aj úroveň terajších hercov sa tomu podobá a je ako keď sliepky vychádzajú z rýchlovýkrmu, podobne ako sa už na Slovensku udomácnil rýchlovýkrm vysokoškolákov na sociálnych školách. Keď už naši herci sa finančne podobajú hercom západu, opičia sa už aj rôznymi slávnosťami, oceneniami, smotankou, bálmi v opere, chválenkárstvom o najdrahšie róby, kabelkami, šperkami, užívaním si luxusu, zahraničnými cestami, prezentovaním sa napr. golfovou hrou, vystatovaním sa svojimi deťmi, atď, atď. Keď som mal možnosť pozrieť niektoré predstavenia, verte mi, že iba samé pobehovanie po javisku, bababa, hahaha,trasenie rukami, niekedy aj polonahí, dokonca nahí, samý sex, atď. Nedivím sa Kotlebovi, že také divadlo z ktorého sme videli záznamy, zakázal. To je úroveň nášho dnešného herectva, no kto sa opováži to kritizovať, je proti modernému pokroku. Nevidíme nič iné iba primitívne seriály, čím slovenský národ v poslednom čase dokážu krmiť.