Prírodné javy počas celej histórie vývoja ľudskej spoločnosti ovplyvňovali jej myslenie. Nízka vzdelanostná úroveň a z toho plynúce obavy z prírodných javov mali vplyv na vznik rôznych božstiev ako vyššej moci, v ktorej hľadali ochranu. Nakoniec sa vyprofilovalo jednobožstvo a a rôznorodé náboženstvá ktoré sú v rôznych končinách sveta rôzne, ako kresťanstvo, Islam, Judaizmus, Budhizmus, Hinduizmus, Konfucianizmus, Šintoizmus, Taoizmus, atď.. Postupne vznikali aj odnože a sekty, ktoré vytvárali a presadzovali mocichtiví jedinci. Títo zneužívali náboženstvo na upevňovanie a rozširovanie svojej moci. Každé náboženstvo udržiava svojich veriacich v poslušnosti a bohabojnosti. Tým ich ovláda ako po stránke ideologickej, tak po stránke ekonomickej aj sociálnej. V mojej pamäti sa zapamätalo napr. príslovie: „Daj Bohu čo je božie a pánovi, čo je pánove“. Z jednoduchého oblečenia na začiatku vzniku náboženstva postupne si náboženskí hodnostári začali zdobiť svoje ošatenie rôznymi šperkami, zlatom, briliantami, zvláštnymi pokrývkami hlavy ako napr. grekokatolíci. Tým dostávali cenu nejakej vyššej šľachetnosti a nedostupnosti. Začali vymýšľať mimoriadne oslovenia, poklonkovanie, ruky bozkávanie, klaňanie sa, napr. oslovovanie kňaza na Slovensku otec ako čosi vyššie s vykaním a oslovenie veriaceho synu, čiže čosi nižšie, tykaním. Týmto vytvárajú určitý rešpekt, ktorý zároveň znamená rešpekt pred cirkvou. Čo sa týka oblečenia, to isté sa prejavuje u šľachty ako privilégia a nadradenosti nad národom, rôznym zdobením, pozlacovaním, šerpami, medailami, šperkami apod.
Medzi rôznymi náboženstvami existuje neuznávanie jeden druhého a v tomto duchu vedúce duchovenstvo vytvára voči inému náboženstvu nevraživosť a dokonca nenávisť. Viď Islam, Kresťanstvo, židovstvo. Malým deťom, resp. školákom, ktorí spolu chodia do školy nepríde na um sa pozerať jeden na druhého nejakou nenávisťou. Túto nenávisť vštepuje ako ideológiu duchovné predstavenstvo presadzovaním a rozširovaním vlastného náboženstva. Táto rivalita medzi náboženstvami a sektami vytvára predpoklady takých protirečení, ktoré vyusťujú až do medzinárodných konfliktov prípadne vojen. V dobrej pamäti máme aj v kresťanskom náboženstve križiacke výpravy a vyvražďovanie obyvateľstva v Južnej Amerike španielskými dobyvateľmi v záujme rozširovania kresťanskej viery. Kresťanskí náboženskí predstavitelia sa podieľali v stredoveku aj na vraždách tých, ktorí sa postavili proti vrchnosti pri presadzovaní vedeckých procesov, prípadne proti dogmám /napr. Galileo-Galilei, Ján Hus, hon na bosorky ap./ V kresťanskej ideológii sa za celú históriu vymyslelo množstvo zvykov, ktoré sa stali zákonitosťami. Napr. samotný krst. Tým, že sa pomočí hlava dieťaťa vodou si vymyslelo duchovenstvo, že zmaže nejaký dedičný hriech. Žiaden dedičný hriech pred tým nebol, až čosi vymysleli po oplachovaním vodou apoštolom Jánom. Je to iba rituál, ktorý bol povýšený na nejaký dedičný problém. Napr. spoveď vznikla na určitom stupni vývoja kresťanského náboženstva v stredoveku, keď vládnuca šľachta využívala spolu vládnutie duchovenstva na informácie, čo sa deje u ich poddaných, aby nevznikali nejaké vzbury ap. Je neuveriteľné, že doposiaľ sa tento blud traduje a duchovnými hodnostármi propaguje. Nevzdelaní ľudia to musia robiť, lebo to povedal farár, resp. nebudú spasení. Za ďalšie, vyhrážanie peklom. Vytvorila sa atmosféra strachu, a to iba za účelom upevnenia moci nad veriacimi. Nikto nevidel nebo a nikto nevidel peklo a pridružili k tomu nejaký očistec. Duchovenstvo si neuvedomuje, že už nie sme v stredoveku. Tie disproporcie medzi rôznymi náboženstvami prerastajú do protirečení a nevraživosti medzi bežným národom.
Tu by som sa chcel troch zmieniť o Judaizme. Judaizmus je nielen náboženstvo, je to podľa židovského názoru Bohom vyvolená rasa, resp. národ, ktorý má vládnuť nad všetkými národmi na tejto zemeguli. Tejto dogme v skutočnosti podriaďujú svoje konanie a preto kapitálove sa snažia o vládu nad svetom. Nežidovským komunitám, resp. národom sa tento proces nepozdáva, preto existujú mnohé výhrady vo svete proti takejto snahe o svetovládu. V žiadnom prípade Boh žiadnu rasu resp. nikoho nepoveril vládou nad svetom. Je to iba prisvojenie si týchto výhrad a možno aj ospravedlnením snáď niektorých svojich činov pred svetom. Každé náboženstvo je spojené s cieľom vytvorenia moci a k tomu prispôsobuje rôzne prostriedky, aby tento cieľ bol dosiahnutý. Z histórie vyplýva, že všetky náboženstva na svete sú zodpovedné za množstvo rozporov medzi ľuďmi a rozporov medzi národmi na celom svete.