Založ si blog

Nie je všetko zlato čo sa blyští.

Tento článok som pôvodne napísal 4.10.2007 v New Jersey ( po vyše 10 ročnom pôsobení v USA) do mesačníka “Slovák v Amerike”, ktorého vydavateľstvo je v meste Linden, New Jersey. V určitom počte výtlačkov posielajú aj na Slovensko. Hoci v USA je proklamovaná sloboda slova, žiaľ tento článok som uverejnený nemal. Možno preto, že bol trochu aj kriticky, posúďte sami.                                                                 Tak ako mnohí ľudia z Východnej Európy, aj ja som mal možnosť nadobudnúť určité znalosti o Spojených štátoch zo školských učebníc i inej literatúry. Televízna obrazovka v poslednej dobe, najmä po r. 1989 prinášala o Amerike všetko  “naj”, ako rôzne brilantné reklamy, akčné filmy, vyblýskané rezidencie zbohatlíkov, grandiózne stavby a mrakodrapy najmä v New Yorku, proste ako výkvet super spoločnosti. Na Slováka, ktorý nikdy v USA nebol, prípadne tam strávil jeden-dva týždne v obyčajne v najvýznamnejších mestách a oblastiach sa javí očarujúco.  No táto krajina má aj opačnú stránku mince, o čom by som chcel tiež povedať niečo neskôr.

U nás na Slovensku po revolúcii r. 1989, nastolením  “tzv.  demokracie “, akože staronového kapitalizmu, bol doslova zruinovaný priemysel i poľnohospodárstvo, rozkradlo sa čo sa dalo a vtedajšie politické špičky predali pod cenu zahraničnému kapitálu takmer všetky lukratívne podniky. V dôsledku vzniku obrovskej nezamestnanosti bolo doslova vyhnaných desaťtisíce ľudí za hranice vlasti a tak som sa do Spojených štátov dostal aj ja. Zaujímavé bolo pre mňa, keď som sa dostal do diskusie s miestnymi, dostal som otázky, či máme doma televízor, práčku ap., a keď som ich zahrnul rôznymi informáciami o USA, včítane jednotlivých štátov, ich histórie, včítane jednotlivých prezidentov, tak nechceli tomu uveriť odkiaľ to mám.

Vážení priatelia – Americkí Slováci, vážená redakcia “Slovák v Amerike”, prečítal som si z Vašich novín veľa rôznorodých príspevkov, no veľa v tom bolo osočovania nášho národa za obdobia socializmu a najmä článkov o úbohom a hroznom živote slovenského ľudu. Písateľmi boli predovšetkým  potomkovia bývalých zbohatlíkov z pred roka 1945, rôznymi novodobými politikmi a oligarchami, pri tom mi utkvelo jedno meno poslanca Slovenskej Národnej Rady – nejaký pán Rydlo, ktorý veľmi špinavo sa vyjadroval o Slovensku a doslova klamal, Je mi to ľúto.

Vy, ktorí žijete v USA roky, alebo ste sa tu narodili, dostávate mnoho skreslených informácií, najmä od tých, ktorým sa nepáčilo, že aj chudobní sa dostali na úroveň. Slovensko ste poznali ako agrárnu časť Rakúsko-Uhorska, bývalého Československa po roku 1918, alebo nacistického Slovenského štátu vo vojnovom období, kedy nebolo pracovných príležitostí, práca na úzkych poličkách s kravičkami a množstvá žobrákov pred kostolmi pýtať si almužnu. Ja som žil na Slovensku počas celého obdobia socializmu, zopár rokov po nastolení novodobého kapitalizmu po roku 1989 a teraz v USA, preto viem porovnať život z nadhľadu najmä čo sa týka ekonomicko-sociálnej sféry.

Po II. svetovej vojne v čase vlády ľudovej demokracie bolo zrušené súkromné vlastníctvo a s tým aj triedna spoločnosť. Uskutočnila sa nebývala industrializácia Slovenska. V každom meste bola postavená nejaká fabrika, kde ľudia našli prácu doma a nemuseli utekať do zahraničia ako pred časom, prípadne teraz.                                                                                                                                                V rámci sociálneho rozvoja sa začalo s rozsiahlou bytovou výstavbou, pri čom nebol problém dostať mestský, štátny alebo podnikový  byt. Vybudovali sa nemocnice, školy, sociálne zariadenia pre dôchodcov, množstvo predškolských zariadení pre detí a pod. Na uliciach ste nevideli žiadneho žobráka, nepoznali sme čo je to bezdomovec. Školy, nemocničná starostlivosť, lieky a rôzne služby úradov, súdov i ďalších inštitúcií boli bezplatné pre všetkých ľudí rovnako, bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, spoločenské postavenie, alebo vzdelanie. No  nie ako je tu, kde sa všetko meria podľa obsahu peňaženky.

Súkromným osobám (civilom) nebolo dovolené držať žiadnu zbraň mimo poľovníkov, vraždy bol takmer neznámy pojem, podobne ani prepady, rabovanie ap. Nebolo ” private property “, každý človek sa mohol pohybovať kdekoľvek, bez nejakých zákazov. (takej slobody tu niet). Takmer okrem dopravákov polícia nemala čo robiť. Nebolo potrebné toľko právnikov, sudcov, advokátov ap. Dbalo sa, aby každý dospelý človek bol zamestnaný, prípadne študoval. Školský systém bol na vysokej úrovni, jeden z najlepších na svete. Povinná školská dochádzka sa vzťahovala na každého, včítane cigánov ako menej prispôsobivých. Po industrializácii priemyselná výroba bola dostačujúca a poľnohospodárstvo zabezpečovalo sebestačnosť v potravinách.. Stalo sa zvykom, že bežní ľudia robili veľké hostiny na  narodeniny, meniny, robili veľké svadby, krstiny a rôzne iné sviatky.

Dovolenky ľudia trávili v domácich a zahraničných rekreačných zariadeniach, kúpeľných zariadeniach takmer bezplatne, alebo pri výstavbe rodinných domov, rekreačných chatiek, záhradkách ap. Ľudia si žili svorne, navzájom si pomáhali i spoločne oslavovali. Toto dnes sme už  stratili, každý je súkromník a sused suseda ani nepozná.

V politicko-spoločenskej oblasti, či už zákony, nariadenia a spoločenské normy vychádzajú z potreby ľudu. Každý je rovný pred zákonom. Z trestu vykúpenie peniazmi nie je možné. Drogová závislosť je takmer nulová. Určité zákazy a príkazy platia tak ako v doprave i v spoločenskom živote.  Čo sa týka náboženského vyznania, štát finančne podporoval činnosť náboženských organizácií, platil mzdy kňazom a širokej verejnosti sa nedávali zábrany navštevovania náboženských obradov. V spoločnosti bol  presadzovaný vedecký svetonázor a celkovo náboženstvo bolo považované za spiatočnícku dogmu, no bolo tolerované. Nadmerné náboženské aktivity a presadzovanie rôznych náboženských siekt ako napr. svedkovia jehovoví, nebolo dovolené ako nezlučiteľné s vedeckým svetonázorom. V každom štáte moderného sveta je  tento trend predmetom rôznych polemik a názorov, nie iba v bývalom Československu. Avšak v straníckych organizáciách a členov KSS boli tieto otázky prehodnocované a netolerované.

Môj príchod do USA bol poznačený zvedavosťou ako vždy z nového miesta, preto hneď od začiatku som si začal viac všímať tunajší život. Najprv návšteva New Yorku – nadšený pohľad z Empire State Building, nočné osvetlenie veľkomesta,množstvo reklám, značný pouličný ruch, mrakodrapy, bohaté hotely, preplnené cesty autami, obchody zavalené tovarmi, pekné výklady, atď. Veľmi by som chcel vyzdvihnúť vynikajúcu infraštruktúru so širokými cestami a ich údržbou s rozsiahlymi parkovacími miestami, ďalej zákaz používania alkoholu na verejných miestach včítane parkov, zákaz nosenia otvorených fliaš s alkoholom v autách s prísnymi pokutami. Taktiež, že nie je možné kúpiť alkohol v bežných predajniach potravín, v pouličných stánkoch a pod. mimo reštaurácií a vyhradených certifikovaných predajniach. Keď som sa viac zžil s prostredím i sledovaním života bežných ľudí, bol som zaskočený mnohými negatívnymi javmi, o ktorých by som sa chcel trochu zmieniť.

Pre tak vyspelý a prosperujúci štát ako je USA – také kontrasty, som si to pred tým vôbec nemyslel. Na jednej strane obrovské bohatstvo v súkromných rukách jednotlivcov a na druhej strane množstvo ľudí v otrhaných šatách prosiacich o jedlo, váľajúcich sa po chodníkoch, ľudí žijúcich bez strechy nad hlavou, bývajúcich pod mostami, v krabiciach i v kanáloch a prosiacich o nejaký ten cent. Nadrogovaní ľudia, prepady, rabovanie, streľby na školách i na uliciach, vraždy a pod. Veď si predstavte, že z legionárov – dobrovoľníkov, ktorí bojovali za  Spojené štáty vo vietnamskej, alebo kórejskej vojne, ktorí stratili ruky, nohy, zrak, psychicky narušení, sú teraz ako bezdomovci v počte 195 tisíc jednotlivcov. Za čo vlastne bojovali? V okrajových častiach miest množstvo ošarpaných budov takmer na spadnutie, množstvo mobilných domov, veľa špiny a neporiadku, ktoré mi pripomínali naše cigánske osady.  Po reštauráciach potkany, pretučnení ľudia,policajné naháňačky a mnoho iných otrasných vecí. Sú to dve tváre tejto spoločnosti. Vám je to už bežné, vy to už ani nevnímate, no pre mňa to bol šok a prekvapenia od ” naj – po naj”.

Ako som zistil, že americký spôsob života je iba honba za peniazmi, resp. ziskami, a to bez ohľadu na podvody, korupcie, krádeže a zabíjanie. Doslova je to konzumný spôsob života so starostlivosťou o majetok a o svoje brucho s dostatkom jedla, resp. s prejedávaním sa. Preto vyše polovice ľudí, včítane detí trpia obezitou. Ľudia sú na prvý pohľad prívetiví, používajú zdvorilostné – naučené frázy, aj keď to nie je úprimné. Nezáleží im na tom ako sa správajú, obliekajú, ako vyzerajú. Estetika je viacmenej iba v televízii, filmoch, prípadne na spoločenských podujatiach bohatej šľachty. Súkromné spoločnosti ovládajú bežný národ, ktorý je bezmocný oproti zbohatlíkom, lebo v USA za peniaze sa dokáže zariadiť všetko. Výchova detí je príliš benevolentná, o disciplíne nie je možné ani hovoriť. Väzenia sú preplnené, kde o väzňov je oproti bezdomovcov mimoriadna starostlivosť, aby sa nepovedalo, že USA nie je humánna spoločnosť.

Američania majú vypestovanú veľkú hrdosť na svoju vlasť. Značne na to vplývajú média. Niekedy to hraničí až s nacionalizmom. Príklad z diskusie: keď bol zabitý nejaký Američan v Iraku, tak bol veľký problém. No keď bolo zabitých niekoľko sto Iračanov včítane detí tak to problém nebol. Američania správajú sa povýšenecky na celom svete.

Množstvo filmov, ktoré sú monopolným biznisom Hollywoodu predstavujú prejav amerického štýlu života. Prevažne sú to zabijáky, krváky, drogy, streľby,prepadávanie, rabovanie a strašidelné scény už aj pre maličké deti i dospievajúcu mládež, ktorí sa podľa toho správajú v živote. Dostupnosť zbraní a drog nie je problémom. Dokonca v obchode, prípadne z výstav je možné kúpiť akúkoľvek zbraň. Čo na to rodičia, alebo náboženské organizácie? Pre  benevolentnosť a zaneprázdnenosť rodičov ( honbou za peniazmi alebo za prežitie) deti vychováva ulica a výsledok sa dostavuje. Rozsiahly drogový trh a trh s liekmi spôsobuje psychicky i hormonálne narušené deti  už pri ich počatí a nie je div, že najviac predávaných liekov v USA sú proti depresii. Strach o prácu, o život a budúcnosť spôsobujú traumu a zvýšené užívanie liekov i drog. Farmaceutické firmy sa pretekajú v propagácii liekov a firmy sú nadšené, že zvyšujú sa zisky, na ľuďoch nezáleží.

Zdravotné zariadenia a konkrétne nemocnice, včítane prístrojového vybavenia sú na vysokej úrovni. Aj tu hlavnú úlohu hrajú peniaze. Kto viac platí, ten má lepšiu opateru. Kto nemá peniaze,a nemá zdravotné poistenie, má veľký problém.

Kapitál v Amerike totálne ovláda celú ľudskú existenciu a určuje spôsob života. Na každom kroku je cítiť veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými. V televízii, bulvárnych časopisoch i ostatných médiach sa hovorí iba o hercoch, spevákoch a solventných ľuďoch. (Príklad Paris Hilton vo väzení?, to bola primitívna fraška). Herci, speváci a športovci predstavujú extratriedu spoločnosti. Významní vedeckí pracovníci, stavitelia veľkolepých diel a pre život dôležitejšie profesie, ktoré priniesli významné historické hodnoty sú iba druhoradí občania. Napr. basseballový hráč, ktorému sa počas celého zápasu nepodarí ani jeden úder, disponuje s miliónmi. Mnohí bohatí sponzori nemajú kde dávať peniaze, obrovsky podporujú športové kluby, ktoré aj vďaka mediam  majú veľkú popularitu u bežných ľudí. Super bohatí ľudia dávajú peniaze na rôzne zábavy i nezmyselností ako napríklad postavenie miliónového pomníka pre psa, kupujú ostrovy, dokonca miesta na mesiaci. Pri tom na ulici žobrú ľudia o kúsok chleba, zopár centov pre onkologické deti, alebo dobrovoľní hasiči na križovatkách ciest prosia peniaze na svoju činnosť. Prosím vás, čo je to za štát, ktorý nechá umierať bezdomovcov v zime bývajúcich pod mostami? Hanbím sa za váš goverment.

V televízii hovorite o MIDDLE CLASS. Pri tom nezmieňujete sa o obrovskej triede, ktorá žije na úrovni chudoby. U pracujúcich 5.25 dolárov minimálna mzda nebola upravovaná už 10 rokov. Videl som veľa ľudí stáť v dlhom rade na charitatívnu stravu, nakoľko nedokážu uživiť rodinu. Kto o tom rozhoduje? vláda ľudu? Milióny ľudí a najmä deti nemajú zdravotné poistenie. Aj toto dovoľuje demokratická spoločnosť?

Zopár myšlienok k problematike ekonomiky a trhového mechanizmu USA. V poslednom období rozpad východného bloku, rozšírenie ekonomických vzťahov s Čínou a ostatnými rozvojovými krajinami sveta, nahrávajú na strunu najmä nadnárodným americkým spoločnostiam využívať lacnú pracovnú silu v zahraničí a tým dolovať mimoriadne zisky pre ďalší rozvoj investovania nahromadeného kapitálu. Súkromné národné i nadnárodné spoločnosti, taktiež banky i poisťovne stále bohatnú, no štát sa topí v dlhoch. Vzhľadom na nedostatočnú kúpnu silu obyvateľstva v porovnaní s rastom výroby hrozí tzv. nadvýroba, čo spôsobuje krach mnohých firiem a prepúšťanie zamestnancov, (čo sa už aj deje v poslednom období najmä v automobilovom priemysle, viď firmy Ford i CHrisler. Nechcem byť prorokom, ale sme pri zrode novej hospodárskej krízy z nadvýroby, možno v podobných inténciach ako to bolo v 30. rokoch minulého storočia. Tento proces však možno nejakým maličkými opatreniami oddialiť, ale nie je možné zastaviť, lebo je to sprievodný znak aj dnešného ešte liberálnejšieho kapitalistického systému.

Jednou z veľmi citlivých tém je politika a militarizmus. V amerických médiach doposiaľ nikto nepoložil otázku, prečo vo svete vzniká anti-americký fenomén, ba dokonca protiamerický teror. Za nejaký čas americký občan na cestách po svete sa bude obávať priznať si  svoju štátnu príslušnosť. Spojené štáty ako super militaristická veľmoc si osvojili právo diktovať svetu čo, kde a ako sa má diať a ako sa majú správať ostatné štáty na svete. Strategickou snahou USA ovládať svet ekonomicky i politicky za podpory vojenského arzenálu. Kto sa nepodriadi tomuto cieľu, je považovaný za nepriateľa /enemy/. Podobné snaženie mali v histórii viaceré národy a tiež  bývalí kolonizátori alebo v II. svetovej vojne Nemecko, čo všetci vieme ako dopadlo. USA buduje svoje vojenské základne po všetkých kontinentoch. Pre rôzne štáty sveta je tento trend nežiaduci. Takmer každých päť rokov vedená vojna vo svete Spojenými štátmi vyvoláva v napadnutých štátoch teroristický odpor. To bolo vždy v histórii v malom i väčšom význame, napr. za II. svetovej vojny partizánsky odboj, tiež napr. oslobodzujúci odboj v USA, alebo v Indii proti anglickému koloniálnemu útlaku a mnoho iných. Boli to teroristi, ktorí sa domáhali svojprávnosti?. Prečo vzniká teror? Prečo  problém pádu dvojičiek na Manhatane? Kde je treba hľadať príčinu? Spýtajte sa Američania sami seba, resp. svojich politikov, kto plodí násilie?

Samozrejme, aby monopolné spoločností na výrobu zbraní neskrachovali , ale prinášali mimoriadne zisky svojim majiteľom, musia mať neustály odbyt, či už predajom zbraní, alebo ich použitím. ( Mimochodom je možné, že niektorí spolumajitelia týchto spoločností sedia v senáte, alebo v kongrese.). Prečo vlastne USA od II. svetovej vojny uskutočnili niekoľko vojen vo svete bez ohľadu na to, aké množstvo ľudí včítane detí zahynulo? Posledný príklad je I r a k.  Čo to vlastne bolo? Výnimočný záujem o osobu Husaina? o hromadné biologické zbrane?, ktoré vôbec tam nenašli?, nanútenie americkej ” demokracie “Iraku? Príčinu Spojené štáty vždy nájdu, lebo potrebujú vojnu a odbyt zbraní.

Jedným zo strategických cieľov bolo vybudovanie mocenských pozícií na Strednom Východe, a tak zabezpečiť podporu Izraela, ktorý je najlepším priateľom USA. Čo myslite, prečo? . Asi nie je potrebné vysvetľovať, kto a aké finančné zázemie riadi tento svet   No americká propaganda zohrala v tejto oblasti obrovskú úlohu pre vysvetľovanie klamstiev americkým občanom. Vieme dobre, ako nemecká propaganda pred II. svetovou vojnou nadchla milióny nemeckých obyvateľov a ďalších nadšencov, no teraz vieme, že to bol historický omyl s obrovskými ľudskými i materiálnymi stratami. Ľudia – Američania, otvorte oči, vystúpte proti akémukoľvek násiliu, akejkoľvek vojne!. Vy ste to nezažili, ale my v Európe áno, preto vieme čo to znamená. Potrebujete ďalšie 9/11?, Myslím, že   n i e !!!!!!! Kto vám nahradí vašich synov, dcéry, matky, a otcov deťom? Za čo a za koho bojovali či už vo Vietname, Kórey, alebo Iraku a stratili životy tisíce z vás, alebo sa stali kriplami bez rúk, nôh, prípadne psychicky narušení? Veľmi sa tomu divím, že mnohí z vás podľahli propagande a ste sa angažovali za ” SUPPORT  OUR  TROOPS”,  ešte aj nálepky na auta ste nalepovali, čo iba pre niekoho bol dobrý biznis.  Za koho sa bojuje? Pred časom v Európe sa ujalo heslo ” za cisára pána”. V Amerike je za koho? Položte si otázku.

Čo povie história a ako bude hodnotiť našu dobu a nadšených politických predstaviteľov USA? Čo však na tom? Každý americký prezident sa zapíše do histórie niečim.

Vážení čitatelia, to sú iba niektoré moje názory ako podnet z môjho pobytu v USA. Možno viac kritické ako býva zvykom, ale myslím, že je v tom kus pravdy, s ktorou by som sa chcel s vami podeliť. Kažý si môže utvoriť vlastný názor na dotknutú problematiku. Pokiaľ vidíte veci zahmlene, otvorte oči trochu viac ako doposiaľ a uvidíte, že nie je všetko zlato čo sa blyští.

Charity a zbierky

05.08.2017

Každý deň sa dozvedáte v médiach, že štát nemá peniaze na diaľnice, na nemocnice, na školstvo, na budovanie jaslí a škôlok, atď, atď. Jednoducho štát je chudobný, no jednotlivci a súkromné viac »

Šarlatánstvo na obrazovkách.

22.06.2017

Kapitalistická éra od jej vzniku na Slovensku po novembri 1989 priniesla vládu kapitálu nad človekom vo všetkých formách spoločenského života, s jednostrannou podporou všetkých médií a viac »

Neobjektívny systém platieb pre RTVS

16.03.2017

RTVS si vymysleli taký systém platieb za televíziu, vyžadujúci peniaze aj od ľudí, ktorí televíziu vôbec nepozerajú. Vtip je v tom, že odvádzajú platenie za televíziu od platby za elektrický viac »

fico

Fico: Konal som razantne, ale korektne

17.08.2017 20:00

Premiér Robert Fico je presvedčený, že vládni partneri sú schopní pokračovať ďalej. O situácii v koalícii poskytol exkluzívny rozhovor denníku Pravda.

Smolíková

Povedie ministerstvo školstva Smolíková?

17.08.2017 19:00

Takmer po roku a pol úradovania skladá minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) zbrane. Nohy mu podrazilo pochybné rozdeľovanie eurofondov za 600 miliónov eur.

Peter Kažimír

Kažimír chce viac podporiť nájomné bývanie

17.08.2017 18:00

Ministerstvo financií chce viac podporiť nájomné bývanie ako kupovanie bytov do vlastníctva. Pre mladých mení podporu pri hypotékach.

barcelona

Útok teroristov v srdci Barcelony: Údajne až 13 mŕtvych a desiatky zranených

17.08.2017 17:46, aktualizované: 20:15

V centre španielskej Barcelony narazila do davu turistov dodávka. Polícia potvrdila, že išlo o teroristický čin.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 41801x
Priemerná čítanosť článkov: 1493x

Autor blogu

Kategórie